Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
132 Attila Simon ľom uspokojenie miestnych žiadateľov namiesto kolonistov, rokovania prebiehali bez reálnych výsledkov, čo naďalej stupňovalo tlak vyvíjaný na stranu zvonka. Vedenie Maďarskej národnej strany - aspoň jeho väčšina - však vytrvalo podporovalo politiku svojho vodcu a na zasadnutí strany 12. decembra jednohlasne schválilo uznesenie, ktoré predniesol Szent-lvány a v ktorom sa okrem iného sformulovalo, že „aktívna politika nesmie zmeškať šancu na to, aby sme v skutočnosti niečo vykonali, napravili krivdy spáchané na Mad'arstve a zabránili tomu, čo maďarské národné sily ničilo počas siedmich rokov...“63 Dokonca navyše prijali aj to, že ak sa splnia podmienky kladené stranou, vstúpia do vlády. Podmienky, ktoré si kládli, mali však malú nádej na splnenie, takže schválením takéhoto uznesenia ani veľa neriskovali. Postupom času sa šanca na dohodu stále väčšmi znižovala. Po tom, čo do vlády v januári roku 1927 vstúpila už aj HSĽS, Švehla stále menej potreboval 6 hlasov MNS. Hoci zasadnutie vedenia národnej strany 2. februára v Leviciach ešte podporilo Szent- Iványho mandát pre pokračovanie rokovaní®4, keďže však tieto neprinášali výsledok, rokovania bez nejakého veľkolepého rozkolu postupne ustali. A tak spor medzi vedením KKS, ktorý prebiehal v tlači na jar v roku 1927, už bol skôr prejavom vzájomnej rivality oboch strán a oslovenia ich voličskej základne ako skutočným sporom o možnosti vstupu do vlády. Odpoveď Szent-lványho na Szúllôho článok v Pražskom maďarskom spravodaji z 1. apríla je z hľadiska našej témy dôležitá, nakoľko vodca Maďarskej národnej strany v nej hodnotil výsledky aktivistickej politiky. Videl ich v napredovaní riešenia otázky reformovanej cirkvi, v získaní štátneho občianstva stále vyššieho počtu Maďarov, vo vyriešení otázky prepustených 100 maďarských úradníkov, v otvorení maďarskej triedy učiteľského ústavu v Bratislave65. Celkovo hodnotil činnosť strany tak, že slúžila „oslabeniu a ukončeniu duchovnej a hospodárskej biedy Maďarov“66. Skutočnosť však bola taká, že na jar roku 1927 Maďarská národná strana stále väčšmi ustupovala do opozície, čomu nasvedčovalo i to, že v čase voľby prezidenta strana nehlasovala za Masaryka a nezahlasovala ani za reformu verejnej správy. Napokon 7. júla 1927 pre opozičné správanie národnej strany BdL zrušila dohodu uzavretú s národnou stranou a vystúpila aj zo spoločného parlamentného klubu. Szent-lvány vysvetľoval neúspech aktivistických pokusov (v septembri roku 1927) vstupom nemeckých strán do vlády: „...vstup nemeckých aktivistov do vlády nepriniesol očakávané výsledky a stále väčšmi sa vo mne posilňuje presvedčenie, že tento vstup bol najväčšou taktickou chybou posledných rokov. My sme si odvodili dôsledky tejto situácie. Smrť maďarského aktivizmu spôsobili nemeckí aktivisti, keď vstúpili do vlády, oni však týmto krokom teraz zabijú nemecký aktivizmus67.“ V tom mal maďarský vodca strany bezpochyby pravdu, že vstupom nemeckých strán a HSĽS do vlády sa jeho predstavy, ktoré sformuloval v súvislosti s vytvorením spoločného menšinového bloku, stali bezpredmetné. Takto pri stále sa obnovujúcich útokoch zo strany Krajinskej kresťans-63. Barázda, 19. decembra 1926, s. 1. 64. Angyal: Érdekvédelem, c. d., s. 148. 65. PMH, 3. apríla 1927, s. 1. 66. Tamže. 67. MOL, K-428 Sajtólevéltár, MTI kőnyomatosok, Napi hírek / Napi tudósítások (1920-1944). 10. septembra 1927, sobota, s. 3.
