Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Aktivistáké pokusy v maďarskej politike... 125 ťanoch, kde delegácia maďarských strán vyhlásila, že uznávajú fakt mierovej zmluvy a v prípade ponuky vhodných garancií sú odhodlaní aktívne sa podieľať aj na vláde. Zoznam požiadaviek, ktoré boli vopred vypracované a aj Budapešťou schvaľované - a k odovzdaniu ktorých nedošlo - však obsahoval také podmienky, ktoré by boli pre československú stranu v tejto podobe neprijateľné, a tak môžeme právom predpokladať, že z maďarskej strany išlo v prípade tohto rokovania len o skúšku reakciP5. Ale ani vládna strana ich nebrala vážnejšie a pravdepodobne chcela len sondovať, ako by bolo možné maďarskú politiku odtrhnúť od slovenského autonomistického hnutia. Zbližovaniu československých a menšinových strán - popri mnohých iných dôvodoch - nepriala ani matematika rozdelenia parlamentných mandátov, ale pred mimoriadnymi parlamentnými voľbami vypísanými na jeseň v roku 1925 sa dalo predpokladať, že táto situácia - najmä vplyvom vzostupu komunistov a oslabeniu sociálnej demokracie, významného člena národnej koalície - sa môže ľahko zmeniť. S veľkými nádejami očakával voľby aj József Szent-lvány, ktorý dúfal, že v prípade úspešného obnovenia Maloroľníckej strany sa jej môže podariť vystúpiť z tieňa Krajinskej kresťansko-socialistickej strany (KKS), ktorá mala dovtedy väčšiu voličskú základňu a disponovala aj morálnou a hlavne finančnou podporou Budapešti. Nakoľko však KKS zastávala voči vláde meravý, neoblomný postoj, maloroľníkom zostal priestor len cestou zmierlivejšej politiky voči Prahe, čo si vedúce osobnosti strany aj dobre uvedomovali. Dokonca takéto správanie nebolo nezlúčiteľné s cestou vytýčenou Istvánom Bethlenom pre Maďarsko. Maloroľníkom poskytla vhodnú príležitosť na zmenu politiky aj vnútorná kríza, ktorá od roku 1924 vypukla vo vnútri Kresťansko-socialistickej strany a ktorá tesne pred jesennými voľbami v roku 1925 viedla k rozkolu v strane. Szent-lvány v čase vnútornej krízy KKS nečakane vystúpil s myšlienkou potreby zjednotenia pravicových maďarských strán a vytvorenia jednej strany založenej na národnom princípe, čo v jeho predstavách znamenalo, že po tom, čo sa z Krajinskej kresťansko-socialistickej strany odtrhne slovenská sekcia a prípadne aj iné zoskupenia sa z nej vyčlenia, zvyšok sa začlení do Maloroľníckej strany35 36. Táto predstava sa však nesplnila, veď Krajinská kresťanskosocialistická strana prežila krízu, ponechala si slovenskú sekciu a vyčlenila sa z nej len skupina vedená Lelleym, ktorá vo vnútrostraníckom zápase zlyhala. Novým predsedom Krajinskej kresťansko-socialistickej strany sa stal Géza Szüllő, ktorý nielenže odmietol myšlienku spoločnej strany, ale aj spoločnej kandidátky37, a tak zo Szent-lványho jednotnej maďarskej strany sa uskutočnilo len toľko, že Maloroľnícka strana a Maďarská strana práva na Slovensku (Szlovenszkói Magyar Jogpárt) sa zlúčili do jednej strany s názvom Maďarská národná strana. A hoci to bol nový názov a novým bol aj predseda strany (József Törköly), obsah zostal rovnaký a Szent-lvány si udržal úlohu vodcu. Zlyhanie myšlienky jednotnej maďarskej strany nebránilo, ba skôr napomohlo tomu, aby v zápase s Krajinskou kresťansko-socialistickou stranou prešla Maďarská národná strana od meravej opozičnej politiky k reálnej politike zmierenia s vládou. Hospodársku motiváciu tohto kroku Szent-lvány sformuloval už na konci roku 1924. Podľa jeho vysvetlenia, nakoľko ekonomickej sebestačnosti Maďarov na Slovensku vie Maďarsko 35. Tamže, s. 33, 40. 36. Angyal: Érdekvédelem, c.d., s. 122. 37. V súvislosti s okolnosťami neúspechu spoločnej kandidátky viď tamže, s. 125.
