Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Aktivistáké pokusy v maďarskej politike... 119 dujúcich rokoch fungovalo ako motor kooperácie s českou politikou. Prakticky od týchto čias časť nemeckých strán formulovala vo viacerých otázkach rovnaké stanovisko ako české strany, tento súhlas sa napokon prejavil aj v podobe odsúhlasenia viacerých návrhov zákonov predstaviteľmi občianskych nemeckých strán. Ba čo viac, po tom, ako nemeckí aktivisti v komunálnych voľbách v roku 1923 získali viac hlasov ako nacionalisti, na konci parlamentného cyklu prebiehali už konkrétne rokovania o vstupe nemeckých politikov do vlády14. A hoci sa zdá, že na tom mali záujem obe strany, v prvom rade sa snažila získať podiel na moci práve nemecká politika, ktorá si uvedomovala svoje straty nielen v štátnom aparáte, ale aj v hospodárstve. Za iniciátora zbližovania z českej strany možno považovať prezidenta Masaryka, ktorý hlavne v období prvého parlamentného cyklu viedol početné rokovania s nemeckými politikmi (z ktorých viacerí boli jeho osobnými známymi) o perspektívach česko-nemeckého spolužitia15 16. Snahu o spoluprácu - na rozdiel od aktuálnej budapeštianskej vlády - nemeckých aktivistov podporovala aj oficiálna berlínska politika. Pražský nemecký veľvyslanec Walter Koch v jednom liste z roku 1923 ohľadom politiky krívd píše: „Nemeckí poslanci nemajú vplyv ani na prijímanie zákonov, ani na samosprávy. Ich činnosť nie je nič iné, ako pre nemecký vidiek typické stotožňovanie slov s činmi slúžiace ako divadielko pre dedinskú krčmovú spoločnosť.“ Politiku zbližovania s vládou naopak hodnotí pozitívne: „To, že sympatie Ríše stoja pri rozumnej reálnej politike, nie je otázne. Nemci sú v tomto štáte, či chcú, či nie, na život a na smrť spätí s Čechmi. Ak by sme dokázali Čechov primát k nejakej spolupráci, a pritom by sme sa nevzdali svojej národnej hrdosti a osobitostí, získali by sme vplyv na štátny aparát a zahatali by sme aj český fanatizmus. To bude najlepšie ako pre nich, tak aj pre Ríšum.“ A to nebol len Kochov názor, zdieľal ho aj aj Gustav Stresemann, ktorý od roku 1923 zastával funkciu ministra zahraničných vecí. Avšak podmienky pre vznik nemecko-českej vládnej spolupráce ešte v tom čase neboli vhodné, keďže obe strany si kládli také podmienky, ktoré navzájom nedokázali a nechceli splniť: sudetskí Nemci si žiadali zmenu štruktúry republiky, Česi od nemeckých strán očakávali vyjadrenie bezpodmienečnej lojality štátu - z oboch strán márne. A tak ostala nemecká politika až do konca prvého parlamentného cyklu jednotne v opozícii. Azda najdôležitejšou európskou udalosťou roku 1925 bola konferencia v Locarne, ktorá zmierením medzi Nemeckom a dohodovými mocnosťami ukončila európsku studenú vojnu po podpise Versailleského mieru. Garantovanie versailleských štátnych hraníc naplnilo československú politiku pocitom istoty, a tak začali iniciovať vytvorenie akéhosi vnútorného Locarna s Nemcami. K tomu vytvorila dobré štartovacie podmienky vnútropolitická situácia po parlamentných voľbách v roku 1925, keď víťazná Agrárna strana ukončila ideu celonárodnej koalície a vytýčila si za cieľ vytvorenie čisto občianskej vlády (bez sociálnych demokratov). K tomu viedla cesta popri prizvaní Slovenskej 14. Beran, c.d., s. 210. 15.0 vzťahu Masaryka k nemeckému aktivizmu viď Broklová, Eva: T. G. Masaryk a némecký politický aktivismus (do roku 1926). In Gajan, Koloman (ed.): T. G. Masaryk a vztahy Čechú a Nëmcù (1882-1937). Praha, Masarykova společnost, 1997, s. 169-186. 16. Cituje Brügel, Johann Wolfgang: Česi a Némci 1918-1938. Praha, Academia, 2006, s. 244-246.
