Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
104 Zoltán Szalay zároveň zakotvuje, že v oficiálnych dokumentoch možno používať výlučne názov obce v štátnom jazyku. Otázka je teda aj v čase písania týchto riadkov neuzavretá.35 6 Ustanovenia v oblasti jazykových práv pred rokom 1968 V období socializmu bola snaha usporiadať právne postavenie príslušníkov národnostných menšín predovšetkým cez podzákonné právne predpisy, no československí zákonodarcovia nevykonali príliš významné kroky v tejto oblasti. Zo strany vládnej moci sa neprejavila ochota na obnovenie systému v oblasti jazykových práv spred roku 1938 a neboli navrhnuté ani nové riešenia - situáciu v oblasti jazykových práv určovali znaky homogénneho národnoštátneho usporiadania, čo v značnej miere znemožňovalo ďalší pokrok. Zmeny nastali až v roku 1968, všetky dovtedajšie opatrenia svedčia o absencii komplexnej koncepcie. 6.1 Ústava z roku 1948 a národnostná otázka v 50. rokoch 20. storočia Pri príprave ústavy z roku 1948 predstavitelia československej vládnej moci akoby „zabudli" na národnostné menšiny. Podľa čl. 2 ods. 1 ústavy Československá republika je jednotným štátom dvoch rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov. V celom texte sa nenachádza žiadny odkaz na skutočnosť, že v tomto štáte žijú aj predstavitelia iných národov, teda v tomto období o existencii menšinových práv v československom právnom poriadku nemôžeme hovoriť. Čiastočne zmiernil situáciu ústavný zákon č. 33/1956 Zb. o slovenských národných orgánoch, ktorého druhý paragraf hovorí, že do pôsobnosti Slovenskej národnej rady patrí úloha „zabezpečovať v duchu rovnoprávnosti priaznivé podmienky pre hospodársky a kultúrny život občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti". Ani tu teda nemôžeme hovoriť o konkrétnom vymedzení menšinových práv (je diskutabilné, čo sú „priaznivé podmienky“), navyše ústavný zákon sa nevenuje ďalším národnostným menšinám okrem maďarskej a ukrajinskej. Vládna moc sa snažila v tomto, pre príslušníkov národnostných menšín biednom období riešiť národnostnú otázku cez podzákonnú úpravu. 17. júna 1952 bolo vydané uznesenie o niektorých otázkach občanov maďarskej národnosti, ktoré neobsahuje menšinové práva, ale na jeho základe bolo vydané 1. júla 1952 uznesenie, ktoré podrobnejšie upravovalo potrebné opatrenia v oblasti menšinových práv. Uznesenie bolo vydané Zborom povereníkov a v ňom sa ustanovila povinnosť označenia štátnych orgánov, verejných inštitúcií a hospodárskych organizácií v maďarskom jazyku, ako aj povinnosť prekladania smerníc ústredných orgánov štátnej správy do maďarského jazyka. Národné výbory na južnom Slovensku mali povinne vydávať rozhodnutia, výmery, výnosy, výzvy, potvrdenia, dožiadania a pod. aj v maďarskom jazyku, orientačné a informatívne oznámenia a upozornenia umiestnené na verejne prístupných miestach mali byť opatrené aj maďarským textom a podania, žiadosti, sťažnosti občanov maďarskej národnosti bolo treba vybaviť aj v maďarskom jazyku. Zvláštnosťou tejto úpravy bolo, že 35. koniec augusta 2010
