Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
98 Attila Simon problém nie je medzi Slovákmi a Maďarmi, ale v politike Prahy. Tento nápad sa nakoniec neuskutočnil, pravdepodobne pre odmietavý postoj britskej politiky. Ministerský predseda Hodža si v rámci rokovaní o štatúte 20. júla aj druhý raz dal zavolať lídrov ZMS. Stretnutie, ktorého sa zúčastnila tá istá štvorica politikov, ako júnového rokovania, len posilnilo všeobecný pocit, že Praha ani naďalej neberie vážne riešenie maďarskej otázky. Hodža totiž pozval maďarských politikov s tým, že im odovzdá návrh štatútu, no na stretnutí sa už vyhovoril na to, že všetky exempláre rozdal a jemu už nezostal ani jeden, takže zástupcom ZMS zasa neposkytol žiaden písomný materiál.38 Miesto toho ich len ústne informoval o svojich predstavách týkajúcich sa reformy verejnej správy, a vypočul si sťažnosti maďarských politikov. Na stretnutí ministerský predseda prisľúbil skoré doručenie písomného návrhu štatútu, preto parlamentný klub ZMS o dva dni neskôr poveril Jarossa, Imre Turchányiho a Jenő Salkovszkého analýzou textu štatútu, Esterházyho, Miklósa Pajora a Bélu Virágha vyhodnotením návrhu jazykového zákona; Béla Szilassy, János Holota a János Giller boli poverení preskúmaním návrhov zmien vo verejnej správe.39 Návrhy textov prisľúbené ministerským predsedom boli ZMS doručené 26. júla, pravda s výnimkou návrhu zákona o verejnej správe. Na návrh štatútu a návrh nového jazykového zákona strana zareagovala pomerne rýchlo, odpovede boli Hodžovi zaslané 3. augusta. Ako sa dalo predpokladať, odpoveď ZMS na návrhy sľubujúce prepracovanie menšinových práv a nový jazykový zákon bola odmietavá, veď pozitívna odpoveď by bola narušila jednotu sformujúceho sa opozičného bloku, ktorý sa vytváral z nemeckých, maďarských, slovenských a poľských strán na báze autonomizmu. Odmietavé stanovisko bolo zo strany ZMS logické aj preto, lebo v tomto období boli pomýšľané nástroje premeny národného štátu na štát národnostný ešte dosť tvárne, čiže aj ZMS sa právom domnievala, že rozhodným opozičným postojom môže vládu primať k tomu, aby ponúkla ďalšie ústupky. V úvode svojej odpovede ZMS zdôvodňovala odmietnutie návrhu štatútu tým, že strana počas roku 1938 dvakrát upozorňovala na podstatné krivdy Maďarov (prečítaním dvanásťbodového memoranda v Národnom zhromaždení a v 81-bodovom memorande odovzdanom ministerskému predsedovi), pomenovala krivdy maďarskej menšiny, a zdôrazňovala, že odstránenie týchto krívd si dokáže predstaviť jedine zavedením samosprávy nad rámec existujúceho ústavného poriadku, no návrh štatútu na tieto podnety vôbec nereaguje.40 Podľa ZMS štatút obsahuje iba také všeobecné zásady, ktoré - síce bez záruky implementácie - boli aj dovtedy garantované. Tento fakt nedokážu vyvážiť ani pozitívne nové prvky, ako je trestnosť odnárodňovania či zavedenie princípu proporcionality. Preto, píše sa v odpovedi ZMS, potrebný je nie národnostný štatút, ale predovšetkým zákon o úplnej rovnoprávnosti všetkých národov žijúcich v Československu, a následne vytvorenie národných samospráv a úplné odčinenie všetkých krívd. Teda také požiadavky, ktoré išli ďaleko za rámec aktuálnych československých ponúk menšinám. ZMS tvrdo kritizovala aj návrh jazykového zákona.41 Zníženie hranice pre používanie jazykov menšín z 20 na 15 % označila za nedostatočné; aj po takejto úprave by totiž asi dvestotisíc Maďarov zostalo bez jazykových práv. Navyše, zmenou hraníc administratívnych celkov by mohla vláda obísť aj túto úpravu - ako sa to stávalo aj v minulosti. Namietala aj prílišnú všeobecnosť návrhu, aj to, že detaily majú byť
