Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Mystérium skrývania sa... 75 8. tabuľka. Z vymenovaných koaličných vlád by ste sa ktorej tešili najviac? SDKÚ, KDH, HZDS, SMK 38 SDKXJ, KDH, HZDS, Most 27 Smer, HZDS, SNS 1,6 SDKU, Smer 3 Smer, KDH, SMK 20 Smer, Most, HZDS 6,8 Smer, HZDS, SMK 3,4 Z viacerých postojov SMK bolo možné usúdiť, že nevychádza z toho, čo väčšina Maďarov žijúcich na Slovensku považuje za najdôležitejšie, ale z toho, čo sama chcela (čo však nevedela efektívne „predať”). V dôsledku toho mnohým voličom sa zdalo, že ich názor nie je pre SMK dôležitý, stále viac a viac ich to odďaľovalo od strany, a mohli si myslieť, že so svojím názorom sú v menšine. Veď SMK až do samého konca kampane (v závere kampane propagovaním pomeru 62 : 28 ešte viac; o tomto ešte bude reč) im viacerými spôsobmi vsugerovala práve tento pocit. Súčasne pôsobil aj druhý faktor. Kampaň SMK sa nezačala pred voľbami, ale po vystúpení Bugárovcov z SMK, a po založení strany Most-Híd. Najdôležitejším odkazom tejto kampane pre voličov bolo najprv to, že existujú dobrí a zlí maďarskí politici (ak je možné ich vôbec považovať za Maďarov). Neskôr už aj to, že existujú dobrí a zlí maďarskí voliči, a z nich tí prví sú rozumní a zodpovední ľudia. A toto je už ozaj vážny dôvod na skrývanie sa. Veď mnohí sa nielen mohli domnievať, že patria k názorovej menšine, ba navyše boli oznámkovaní ako zlí Maďari a hlúpi, nezodpovední ľudia. Kto má rád, ak ho takto označia, a kto prijme takéto označenie verejne? Skrytí voliči mali dobrý dôvod, aby takéto nálepkovanie neprijali. A nakoniec tretí faktor. V čase vyššie uvedených procesov na konci mája, čiže skoro dva mesiace po uskutočnení prieskumu, boli zverejnené volebné preferencie podľa Fórumu, ktoré sa vzťahovali na marec. V nich SMK s 51 percentami vysoko viedla oproti 28 percentám strany Most-Hid. V materiáloch pre médiá bolo zdôraznené, a aj v správach to takto figurovalo, že sú to marcové výsledky. Avšak tesne pred voľbami uzrel svetlo sveta4 inzerát SMK, ktorý vyzdvihol pomer 62 : 28 medzi SMK a Most-Híd, zahmlievajúc, že nejde o preferencie všetkých respondentov. Dôležitý fakt, že údaj pochádza z marca, úplne opomenuli. V dôsledku toho sa istá časť sympatizantov strany Most-Híd mohla ešte viac považovať za menšinu, a teda ešte viac sa mohol posilniť mechanizmus špirály mlčania, z ktorej ich „vyslobodilo“ súkromie hlasovacej kabíny. V súvislosti s účinkami prieskumu verejnej mienky je ďalším dôležitým javom „bandvagon efekt“ - efekt prívesného voza -, ktorý objavil jeden z veľkých majstrov sociológie, Paul F. Lazarsfeld, keď v roku 1940 skúmal voličské správanie v amerických prezidentských voľbách. Vo svojej knihe s názvom The People’s Choice v roku 1944 napísal, že voliči podporujú radšej tú stranu, ktorá má väčšiu šancu na víťazstvo. Myslím si, že vo volebných výsledkoch SMK a Most-Híd tento jav nezohral žiadnu úlohu, práve kvôli spomínaným vyváženým šanciam. Ak by voliči brali do úvahy len pomer 62 : 28, tak v súlade s teóriou bandvagon by museli ešte viac podporovať SMK. Táto úvaha vznikla mesiac po voľbách, čiže 12. júla 2010. V uplynulých týždňoch som sa stretla s takými názormi, mediálnymi vyhláseniami politikov a politológov, že politici SMK precenili volebné šance strany, nepretržite hovorili o 10 percentách,
