Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
70 Zuzana Mészárosová-Lamplová Najmenšie rozdiely sa ukázali u SaS a KDH. Čo sa týka intervalu spoľahlivosti, odhady Focusu v prípade KDH, SaS a SMK sú správne, a aj v prípade strany Most- Híd sa pohybujú na hranici (ako som to už vyššie spomínala). Avšak v prípade SDKÚ, SNS, a hlavne Smeru sa nachádzajú mimo intervalu spoľahlivosti. Keďže hodnotu prípustnej chyby pri meraní ostatných agentúr nepoznáme, môžeme dodať len toľko, že odhady Polisu sú presnejšie, ako odhady MVK. A čo sa týka SMK a strany Most-Híd, SMK všetky agentúry precenili, a stranu Most-Híd všetky podcenili. Podobnú tendenciu si môžeme všimnúť aj u SNS (precenená) a u Smeru (podcenená). Tí, ktorí sledovali televízne volebné štúdiá v deň parlamentných volieb, si určite pamätajú, že po porovnaní výsledkov exit poilu (prieskum verejnej mienky v deň volieb) agentúry MVK s konečnými volebnými výsledkami, sa moderátor opýtal riaditeľa agentúry, ako si vysvetľuje tento rozdiel. On sa odvolával na skrytých voličov. Naozaj existuje niečo také? Čo je to, presnejšie: kto je to? Alebo sú to len odpútavacie manévre, aby výskumníci verejnej mienky nemuseli uznať svoj omyl? Je pre výsledky SMK a Most-Híd vysvetlením ten istý fenomén? 3. Špirála mlčania Odborná literatúra považuje za skrytých (latentných) tých voličov, ktorí počas prieskumu verejnej mienky z nejakého dôvodu nepriznajú, koho by volili. Ale vo volebnej miestnosti, keď za plentou stoja sami, sa odvážia prejaviť svoju voľbu. Dôvodom tohto ukrývania sa je domnienka, že sú so svojim názorom osamotení, boja sa, že sa v prípade verejného prihlásenia sa k svojej preferencii spoločensky izolujú. Tento proces opisuje teória nazývaná špirála mlčania (Noelle-Neumann 1993), ako i teória ignorancie pluralizmu (Fischer 2001). Špirála mlčania znamená, že čím sa zdá byť väčšia nejaká skupina podľa prieskumov verejnej mienky, tým viac sa stiahne skupina, ktorá sa zdá byť menšia. Dôsledkom toho sa v nasledujúcom prieskume väčšia skupina zdá byť ešte väčšia, menšia sa zdá byť ešte menšia, a reálne pomery síl vyjdú najavo len v hlasovacích miestnostiach. Táto teória zároveň dokazuje, že prieskumy verejnej mienky aj konštruujú verejnú mienku, hoci podľa autorky teórie, Elisabeth Noelle-Neumannovej nesú prvoradú „zodpovednosť" médiá. Podľa nej práve médiá vytvárajú obraz, na základe ktorého ľudia predpokladajú, ktorá skupina je vo väčšine. Následne (aj) v súlade s týmto predpokladom vyjadria svoj názor počas prieskumu vyššie uvedeným spôsobom. Napokon aj výsledky prieskumu sa dostanú na verejnosť prostredníctvom médií. Teória ignorancie pluralizmu hovorí o tom, že ľudia môžu rozdielnym spôsobom vnímať svoju situáciu, pokiaľ ide o ich (politický) názor. Napríklad existujú dve strany, obe majú svojich sympatizantov. Ktorý tábor je väčší, vysvitne až z volebných výsledkov, ale už aj pred voľbami majú oba tábory názory, pocity o tom, či sú v menšine alebo väčšine. Sú možné štyri situácie. Prvá je reálna percepcia, čo znamená, že obidva tábory vnímajú svoju situáciu správne, čiže väčšina si myslí že je vo väčšine, a menšina, že je v menšine. Zrkadlovou percepciou nazývame tú situáciu, keď obe skupiny, čiže aj väčšina, aj menšina si myslí že je vo väčšine. O obrátenej percepcii hovoríme vtedy, keď si väčšina myslí, že je v menšine, a menšina, že je vo väčšine. Poslednou možnosťou je paralelné podcenenie, keď sa oba tábory domnievajú, že sú v menšine.
