Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Typy jazykových problémov 55 Druhá a tretia kategória závažnejších dôsledkov (problémy so zrozumiteľnosťou a negatívne reakcie) sa samozrejme môžu prejaviť aj naraz, napr. ak počúvajúci znervóznie, lebo nerozumie dobre tomu, čo hovoriaci hovorí. 6. Podľa uvedomenosti Podľa toho, do akej miery vnímajú hovoriaci ako problém podmienky, ktoré im sťažujú používanie jazyka, rozoznávame dva druhy jazykových problémov. 6.1. Neuvedomené problémy - laickí hovoriaci sa s nimi síce stretávajú, aj trpia ich dôsledkami, a napriek tomu si ich neuvedomujú ani ako prípadový problém, ani ako - z určitej retrospektívy a nadhľadu - typový problém. Odborníci môžu identifikovať aj takéto problémy. Hovoriaci niekedy riešia aj neuvedomené (prípadové) problémy, a to neuvedomene, v „online“ procese jednoduchého jazykového manažmentu (napr. mimovoľne opravia zle použitú koncovku vo vlastnej reči). Do kategórie neuvedomých problémov môžu patriť napr. náhodné prerieknutia, ktoré si hovoriaci a/alebo počúvajúci neuvedomili, pričom mohli mať isté negatívne následky, avšak účastníci interakcie neuvažovali o nich ako o problémoch. Môže sa stať aj to, že hovoriaci je diskriminovaný kvôli svojmu nárečiu alebo materinskému jazyku odlišného od materinského jazyka „mainstream" populácie, on si to však neuvedomuje, a diskrimináciu pripisuje iným okolnostiam. 6.2. O uvedomených problémoch aj obyčajní hovoriaci uvažujú a často aj hovoria ako o problémoch. Problémy, riešené v procese organizovaného manažmentu, taktiež bývajú uvedomené problémy. Zdá sa byť protirečením, že kým teória jazykového manažmentu považuje za problém to, čo za problém považuje bežný hovoriaci, predsa tu hovoríme o nepovšimnutých, neuvedomených problémoch. Príčinou je, že táto teória predsa len posudzuje problémy s istým nadhľadom, a musí evidovať aj tie, ktoré hovoriaci alebo ich časť v určitom časovom úseku nevníma ako problémy, pričom preukázateľne trpí jeho následkami Okrem toho mnohé rečové komunity sú rozvrstvené, a prirodzene aj medzi jednotlivcami sú individuálne rozdiely, a tak si niektorí ľudia môžu uvedomovať aj problémy, ktoré na spoločenskej alebo komunitnej úrovni zostanú nepovšimnuté - a tak sa za problém môžu považovať aj v rámci teórie jazykového manažmentu. 7. Podľa explicitnosti Keďže vnímanie problémov a ich verbálne vyjadrenie, resp. ich tematizácia v danej komunite sú dve rozdielne veci, treba rozlíšiť aj nasledovné dve kategórie: 7.1. Skryté problémy - také jazykové problémy (typové), o ktorých členovia danej rečovej komunity zvyčajne nehovoria, buď preto, že sú to nepovšimnuté problémy, alebo preto, lebo ide síce o uvedomené problémy, no napriek tomu ľudia nevedia alebo nechcú o nich hovoriť. Pod „členmi rečovej komunity“ treba aj v tomto prípade chápať predovšetkým laických hovoriacich; odborníci môžu takéto problémy nielen vnímať, ale o nich aj diskutovať.
