Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Typy jazykových problémov 43 zapríčiňuje poruchu komunikácie, zdržuje, v krajnom prípade znemožňuje komunikáciu v danom jazyku alebo v danej variete (komunikačný aspekt), núti hovoriaceho používať také jazykové či paralingvistické prostriedky, ktoré nemal v úmysle použiť (jazykový aspekt), počúvajúceho zasa núti používať pôvodne nezamýšľané dekódovacie stratégie (psycholingvistický aspekt).6 Takéto udalosti sú skutočne často sprevádzané negatívnym hodnotením jazykového prejavu niektorého účastníka interakcie zo strany hovoriaceho a/alebo poslucháča (negatívne hodnotenie sa môže týkať prejavu iných, ale aj vlastného prejavu). Vrátiac sa k predošlému príkladu: aj keď na slovenskej strane považovali vzniknutú situáciu za normatívnu a normálnu, v zmysle našej definície vznikol jazykový problém, pretože oponenti zápasili s komunikačnými ťažkosťami, trvalo im dlhšie preštudovať habilitačné spisy v slovenčine, neboli si istí, či dobre porozumeli dôležitým informáciám. Potvrdzuje to aj fakt, že obaja listom oslovili uchádzača, aby si skontrolovali tieto informácie. (Podľa noriem iných univerzít vôbec nie je správne, ak oponent a člen komisie takto komunikujú s uchádzačom.) Prípadové problémy a typové problémy Ako to bolo vyššie vysvetlené, na problémy sa jednak môžeme pozerať ako na individuálne prípady, ktoré sa viažu na konkrétne životné situácie konkrétnych jednotlivcov; takéto „hic et nunc" problémy nazývame prípadovými problémami; tieto, ako sme už tiež spomínali, sa často riešia „online“ v samotnom komunikačnom procese. Z vyššie uvedených definícií druhá a tretia sa vzťahuje iba na problémy „hic et nunc". Odborníci starostlivo študujú prípadové jazykové problémy, a na základe spoločných a odlišných znakov vydeľujú problémy - typy, ktoré možno sledovať z „offline“ perspektívy. Offline riešenie týchto typových problémov sa uskutočňuje úplne odlišným spôsobom, než „online“ riešenie prípadových problémov.7 Keď napríklad hovoriaci patriaci k menšine pozná nejaký odborný termín iba vo svojom druhom jazyku, a potrebuje ho použiť práve vtedy, keď komunikuje vo svojom materinskom jazyku, najčastejším „online“ riešením problému je v prípade hovorenej komunikácie to, že hovoriaci prepne kód (použije termín v druhom jazyku, za predpokladu, že aj jeho partner je bilingválny, resp. ak ide o medzinárodný termín, ktorého význam sa dá vydedukovať). Ďalšou možnosťou je použiť opis. V písanej komunikácii môže hovoriaci siahnuť po zdrojoch, ktoré má k dispozícii; ak v nich hľadaný termín nenájde, potom zvyčajne použije opis (ak nejde o vyslovene odborný text), alebo problém obíde (nebude hovoriť o téme, k rozvinutiu ktorej by bolo dané slovo potrebné). V oboch prípadoch ide o jednoduchý manažment. „Offline“ riešením toho istého problému v rámci jednoduchého manažmentu môže byť štúdium odbornej terminológie danej oblasti a jej osvojenie si v materinskom jazyku. V rámci organizovaného manažmentu by „offline“ riešením mohlo byť rozšírenie možností výučby v materinskom jazyku, v rámci ktorej by si menšinoví hovoriaci osvojili odbornú terminológiu svojho remesla aj v materinskom jazyku. Je zjavné, že toto riešenie má politické, ekonomické, finančné, odborne metodologické, pedagogické, aj prakticko-organizačné súvislosti, ďaleko presahujúce problémy jazyka a kompetencie lingvistov.
