Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
Maďarskí dedinčania v slovenskom hlavnom meste 17 v Bratislave (Kovačevičová 1985; táže 1987), ďalej tematické dvojčíslo Slovenského národpisu, venovaného etnografii Bratislavy, v ktorom sa viaceré štúdie venujú tzv. ľudovým štvrtiam, perifériám a ich obyvateľstvu (Slovenský národopis 1987, č. 2 - 3). 12 Od pôvodného publikovania štúdie sa situácia zlepšila; archív je opäť prístupný bádateľom, aj keď jeho otváracie hodiny sú naďalej obmedzené. - pozn. red. 13 Pozri v poznámke č. 11. 14 Kovačevičová 1985, s. 36 - 37. 15 Pozsony város. Kilenc év tanulságai a lakáskérdés terén [Mesto Bratislava. Poučenia deviatich rokov v oblasti bytovej otázky]. Híradó, 5. novembra 1927, s. 3; Nagyszabású kertváros készül a Westendtelkeken [Pripravuje sa veľkolepé záhradné mestečko na pozemkoch Westenduj. Híradó, 17. novembra 1927, s. 3. 16 Tamže. 17 Pozsony város [Mesto Bratislava]. Híradó, 21. júna 1931, s. 3 18 Územie Zaboša prv bolo ostrovom Dunaja. Do druhej polovice 18. storočia ležalo na ľavej strane Dunaja, a potom sa zmenou hlavného toku dostalo na pravú stranu. Do roku 1938 patrilo do katastra Prievozu, a v roku 1946 ho spolu s Petržalkou pripojili k hlavnému mestu. 19 Vedenie mesta plánovalo zriadenie kolónie pre chudobných do Dornkapple; v roku 1932 tu postavili veľký, 160 miestny barak pre bezdomovcov, vedľa ktorého potom postavili aj núdzové byty; v roku 1938 sem plánovali presídliť aj obyvateľstvo kolónie pre chudobných s názvom Elisium z Petržalky, keď počas výstavby protipovodňovej ochrannej hrádze museli kolóniu sanovať (Eltűnik az Elisium [Elisium zmizne]. ÚJ Hírek, 22. septembra 1938, s. 4). 20 Dobré zhrnutie charakteristík pozemkovej reformy a jej vplyvu na štruktúru spoločnosti agrárnych oblastí s maďarským obyvateľstvom na južnom Slovensku poskytuje najnovšie Attila Simon vo svojej práci o kolóniách a kolonistoch v medzivojnovom období (Simon 2008, s. 23 - 62). 21 Marko 1938. 22 Marko 1938, s. 135, 188. 23 Podľa údajov Marka napr. z 1600 robotníčok továrne na niť 180, zo 700-800 robotníkov gumární 44 bolo vtedy z Dornkapple, v továrni na syntetický hodváb pracovalo 60 až 80, v továrni na káble 15 Dornkappelčanov, a v podobnom počte sa nachádzali aj v ľanovej fabrike firmy Klinger a vo fabrikách Siemens, Dynamit Nobel a Stollwerk (Marko 1938, s. 111 - 115). 24 Spomienku na bývalých bulharských záhradníkov aj dnes uchováva vo svojom mene Bulharská ulica v Dornkappli. 25 Na konci 1936 bolo na kolónii 78 dvojizbových bytov, 443 jednoizbových, 378 s tzv. obývacou kuchyňou, 10 pivničných bytov a 11 manzardných bytov; kúpeľňa bola v piatich, WC v 573 bytoch (Marko 1938, s. 39). 26 Ukazovateľom zlých sociálnych a zdravotných pomerov je okrem iného aj vysoká úmrtnosť dojčiat (v roku 1936 napr. zomrelo 22 dojčiat - 16,29 percent), ako i vysoký počet žiadateľov o sociálnu podporu (napr. akcia bezplatnej polievky od zimy 1929 sa začala s 800 žiadateľmi). (Marko 1938, s. 142, 164). 27 Napr. v posledný aprílový týždeň roku 1937 bolo na kolónii 981 nezamestnaných, čo spolu s rodinnými príslušníkmi znamenalo 2091 osôb (Marko 1938, s. 141 - 142). 28 http://www.fkzlateklasy.sk/index.php?content=club. 29 V Petržalke v reštaurácii Gammel usporadúvali aj ochotnícke divadelné predstavenia. Ochotnícka skupina miestneho katolíckeho kultúrneho spolku Felebarát predstavila v septembri 1934 ľudovú hru s názvom Gyimesi vadvirág, v októbri miestna skupina Szlovenszkói MagyarKultúregyesület[Kultúrny spolok Maďarov na Slovensku], ktorá bola možno totožná so skupinou spolku Felebarát, predstavila operetu s názvom Szökik az asszony, „s nanovo postavenou scénou, vyhovujúcou aj najnáročnejším požiadavkám” (Egyesületi élet [Spolkový život]. Híradó, 16. septembra 1934, s. 12; 13. októbra, s. 6). 30 Marko 1938, s. 127. 31 Marko považoval za dôležité poznamenať len toľko, že na pozemku, ktorý dostali od mesta pre školské účely, vytvorili ihrisko a nebola postavená škola (Marko 1938, s. 15). Na inom mieste vo svojej knihe cituje vety rodičov, pre ktorých maďarský jazyk a kultúra mohli stratiť svoju prestíž, a svojich detí dali zapísať do slovenskej alebo nemeckej školy, hovoriac, že s maďarským jazykom sa dieťa nikam nedostane, nemôže byť z neho ani zametač ulice, maďarský jazyk zajtra aj tak zomrie atď. (Marko 1938, s. 128). 32 Megakadt a pozsonyi nagyarányú építkezés. A tőke elvesztette érdeklődését a magánépítkezések iránt. Szétfoszlottak a krnói „Nagy-Bratislava” álmai [Zastavila sa veľkolepá bratislavská výstavba.
