Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)

Štúdie

Národnostný štatút z roku 1938 a maďarská menšina 107

26 Česko-slovenskí politici, vrátane ministerského predsedu, iba v utrúsených poznámkach naznačovali, že štatút sa má týkať aj Maďarov. Z nich si pozornosť zasluhuje rozhovor, ktorý Hodža poskytol novinám Daily Mail v prvých dňoch júna. V ňom na otázku novinára jasne uviedol, že kým slovenská otázka nepatrí medzi národnostné problémy, ostatné národnosti dostanú tie isté práva ako Nemci. V tomto duchu budú riešiť aj problémy maďarskej menšiny prostredníctvom miestnych samospráv. Magyar Újság, 5. júna 1938.

27 Új Hírek, 24. mája 1938.

28 Új Hírek, 17. mája 1938.

29 SNA (Slovenský národný archív), f. KÚ BA (Krajinský úrad, Bratislava), k. 254. 31833/1938. prez.

30 SNA, f. KÚ BA, k. 254. 36263.

31 Pozri Csehszlovákiai Népszava, 24. júla 1938.

32 Magyar Újság, 3. júla 1938.

33 SNA, f. KÚ BA, k. 254. 38960.

34 MOL, K-64 (Külügyminisztérium, Politikai Osztály rezervált iratai), 79. cs. 65 t. 571/res.pol.l938 a 597/res.pol.l938.

35 NA ČR, f. PMR, k. 218, 5616/1938.

36 SNA, f. KÚ BA, k. 254. 45605/1938.prez. Názory sa rozchádzajú v tom, do akej miery prehliadla maďarská oficiálna politika nemecké zámery. Autor súhlasí s názorom Márii Ormos, podľa ktorého Budapešť dlho neodhalila úmysel Nemecka vojensky zakročiť proti Československu, a nepredvídala ani možnosť revízie trianonských hraníc už v roku 1938. Pozri: Ormos, Mária: Magyarország a két világháború korában 1914-1945. Debrecen: Csokonai Kiadó, 1998, s. 178.

37 MÓL, K-64, 79. cs. 7a. t. 591/res.pol.l938.

38 MÓL, K-64, 79. cs. 65. T. 633/res.pol. 1938.

39 Új Hírek, 24. júla 1938.

40 MOL, K-63, 63. cs. 7/4. T. 195/pol.l938.

41 Tamže.

42 Tamže.

43 Čelovskv, Bofivoj: Ref. 11, s. 236. Na konferencii veľmocí podľa českého historika počítali aj s prípadnou účasťou Poľska a Maďarska.

44 Vo svojich pamätiach Beneš píše, že vidiac neúspech rokovaní on sám až trikrát inicioval odvolanie ministerského predsedu, no bezúspešne. Odsunutie Hodžu zdôvodnil o. i. Henleinovou požiadavkou, aby jeho rokovacím partnerom bol výlučne prezident. Pozri Beneš, Edvard: Ref. 5, s. 269 a 277. O koncepčných rozporoch medzi Benešom a Hodžom pozri Szarka, László: Ref. 1.

45 Dejmek, Jindrich: Ref. 24, s. 279.

46 Dodnes je predmetom diskusií, prečo dovtedy dosť neoblomný Beneš pristúpil až na takéto významné ústupky. Niektorí to považujú za prejav jeho úprimnej vôle dohodnúť sa, podľa iných sa pustil do riskantnej hry predpokladajúc, že Nemci si dohodu neželajú, takže jeho ponuka bude tak či tak odmietnutá - no zabezpečí si tak priazeň veľmocí a medzinárodnej verejnosti. Pozri Čelovskv, Bofivoj: Ref. 11, s. 240. Aj keď dodatočné hodnotenie historických udalostí Benešom treba vždy brať s rezervou, v tomto prípade jeho viaceré vyjadrenia počas vojny o tom, že štvrtý plán aj on sám považoval za protiústavný a neuskutočniteľný, možno považovať za argument v prospech druhého názoru, že teda z jeho strany išlo len o taktiku. Pozri Beneš, Edvard: Ref. 5, s. 306.

47 Priebeh incidentu je všeobecne známy; o tom, kto bol za neho zodpovedný, sa stále diskutuje. Nemeckí študenti demonštrujúci pred miestnym súdom za prepustenie svojich kolegov sa dostali do konfliktu s poriadkovými silami, pričom žandári na koni ublížili aj sudetonemeckému poslancovi parlamentu, ktorý demonštrantov viedol.

48 Lord Runciman to the Prime Minister. Hlásenie zverejňuje Wojtasek, Charles: From Trianon to the First Vienna Arbitral Award. Montreal: Institute of Comparative Civilizations 1981, s. 201 - 204.

49 Prágai Magyar Hírlap, 3. augusta 1938.

50 MOL, K-64, 79. cs. 65. t. 769/res.pol.l938.

51 Tamže.

52 Csehszlovákiai Népszava, 7. augusta 1938.

53 MOL, K-63, 63. cs. 7/4. t. 85/pol. 1938.

54 SNA, f. KÚ BA, k. 254. 52818/1938. prez.

55 Gömöry, János: Emlékeim egy letűnt világról. Budapest: Szépirodalmi Kiadó, 1964, s. 182.

56 Tamže, s. 184. Gömöry vo svojej knihe uvádza aj úryvok z vystúpenia Esterházyho 13. augusta v Leviciach, v ktorom predseda strany v záujme upokojenia vášní aj verejne vyzdvihol odlišnosti medzi pozvanými, a na rozdiel od aktivistov „ŕ la Lelley - Tyúkos" sa postavil za Gómóryho a ostatných.