Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
98 Gábor Lelkes 4. Humánno-geografické lokalizačné faktory poľnohospodárskej výroby Na lokalizácii poľnohospodárskej výroby sa okrem prírodných faktorov spolupodieľajú aj humánno-geografické faktory, t.j. faktory, ktoré vznikli pôsobením človeka. Za základné humánne predpoklady lokácie poľnohospodárstva považuje Kostrowicky (1974) sociálne, vlastnícke, technické, organizačné a výrobné predpoklady. V poľnohospodárstve Slovenska sa od novembra 1989 zmenili takmer všetky tieto predpoklady. Vybraný región sa vyznačuje vysokým socioekonomickým potenciálom pre poľnohospodárstvo. Želenský (1980) vyznačil dva typy poľnohospodárskej produkcie na študovanom území - väčšiu časť oblasti zaradil do typu s veľkou produkciou, menšiu časť do typu s veľmi veľkou produkciou. Hoci socioekonomické predpoklady pre lokalizáciu poľnohospodárstva sa za uplynulých 20 rokov výrazne zmenili, región ostával a ostáva najprodukčnejšou oblasťou Slovenska. Túto polohu potvrdzuje i najnovšia typologizácia poľnohospodárskej krajiny. Želenský (2002) zaradil študované územie do typu krajín s prevahou oráčin, do podtypu krajín s veľkou intenzitou poľnohospodárskej výroby; okrsok krajiny je pšenično-kukurično-vinohradnícky s malým chovom hovädzieho dobytka a stredne veľkým chovom ošípaných. Z najvýznamnejších humánno-geografických faktorov ovplyvňujúcich objem, úroveň a štruktúru poľnohospodárskej výroby v určitej oblasti budú v rámci tejto kapitoly analyzované nasledovné faktory: ľudské zdroje, sídelná štruktúra, dopravná infraštruktúra, priemysel, štruktúra a využitie pôdneho fondu, dynamika zmien využitia poľnohospodárskej krajiny a cena pôdy. 4.1. Ľudské zdroje Jedným z dôležitých lokalizačných predpokladov poľnohospodárstva je ľudský faktor, t. j. ľudské zdroje. Problémy rozvoja poľnohospodárstva ovplyvňuje obyvateľstvo svojou početnosťou, populačnými prírastkami, hustotou, vekovou štruktúrou, pracovnou aktivitou a vzdelanostnou štruktúrou. Obyvateľstvo nemožno považovať za statický element, naopak, vyznačuje sa silnou dynamikou jeho počtu, štruktúry, priestorového rozloženia a ďalších znakov. Logickým a nevyhnutným dôsledkom transformačných pohybov v politickej a ekonomickej sfére slovenskej spoločnosti po roku 1989 sú aj posuny v demografickom vývoji (Michálek - Podolák, 2001). Najväčší počet obyvateľov Dolnonitriansky región dosiahol v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Od osemdesiatych rokov počet obyvateľstva trvalo klesá, čo je spôsobené najmä zmenou jeho reprodukčného správania. K sčítaniu obyvateľov, domov a bytov (SODB) v r. 2001 počet trvalo bývajúceho obyvateľstva v záujmovom regióne bol 258 150 (čo predstavoval 1,75%-ný pokles v období 1991 - 2001), kým k 31. 12. 2004 v regióne bývalo 255 291 osôb. Priemerná hustota zaľudnenia územia je 106 obyvateľov na 1 kmt, hustota zaludnenia je však diferencovaná, okres Komárno má menšiu hustotu zaľudnenia ako okres Nové Zámky. Komplexný demografický potenciál Dolnonitrianskeho regiónu je veľmi slabý: pri hodnotení vybraných demografických ukazovateľov (prirodzený, migračný a celkový prírastok obyvateľstva, index ekonomickej zaťaženosti obyvateľstva, index vzdelanostnej úrovne obyvateľstva) zo 79 okresov Slovenska okres Komárno sa nachádza na 68. mieste a okres Nové Zámky na 74. mieste (Rajčáková - Švecová, 2002).
