Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Arpád Popély Plány na vysľdlenie maďarského obyvateľstva v rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom 314.745.4(=511.141)(437.6)" 1947/1948" 323.15(=511.141)(437.6)“ 1947/1948“ 94(437)“1947/1948“ 94(439)" 1947/1948“ Kľúčové slová: Československo, Maďarsko, maďarská menšina, výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, vysídlenie, menné zoznamy Dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, podpísaná 27. februára 1946 v Budapešti umožnila československej vláde presídliť z Československa do Maďarska taký počet Maďarov, koľko Slovákov sa v Maďarsku dobrovoľne prihlási na presídlenie do Československa. Okrem toho sa Maďarsko muselo v Dohode zaviazať, že nad rámec parity prevezme aj Maďarov, ktorí sa dopustili trestných činov podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. SNR o ľudovom súdnictve. Dohoda medzi dvoma suverénnymi štátmi mala garantovať z obidvoch strán dobrovoľné presídlenie menšín za rovnaké podmienky. Avšak Dohoda o výmene obyvateľstva nebola dohodou medzi dvoma štátmi v rovnakej pozícii, ale medzi Československom, zaradeným medzi víťazné štáty druhej svetovej vojny a porazeným Maďarskom. Nerovnaké postavenie dvoch krajín sa ukázalo predovšetkým práve v tom, že kým sa Slováci v Maďarsku mohli prihlásiť na presídlenie do Československa dobrovoľne, Maďari zo Slovenska boli na výmenu určovaní štátnymi orgánmi, čiže československé, resp. slovenské úrady svojvoľne rozhodovali o tom, koho presídlia do Maďarska. Témou výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa slovenská a maďarská historiografia začala zaoberať už na prelome rokov 1970 - 1980, ale obzvlášť v posledných dvoch desaťročiach, keď vzniklo viacero monografií a štúdií tak z pera maďarských, ako aj slovenských autorov.1 Pre všetkých autorov je však príznačné, že svoju pozornosť upriamili predovšetkým na politické a diplomatické pozadie a na spôsob uskutočnenia výmeny obyvateľstva. Preto je cieľom tejto štúdie podať prehľad o doteraz menej známych alebo vôbec nepreskúmaných plánoch slovenských politických strán, politikov a úradov na vysídlenie maďarského obyvateľstva, ako aj o predstavách o jednotlivých regiónoch, mestách a obciach, v ktorých sa malo vysídlenie maďarského obyvateľstva uskutočniť.