Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
36 Kálmán Petőcz Z puristického právneho pohľadu tu má ústavný súd samozrejme pravdu. Medzinárodnoprávna úprava menšinových práv pre rokom 1994, na ktorú sa odvolávala v čase svojho podania skupina 33 poslancov, ako aj ústava SR implicitne (používaním pojmov „štátny jazyk“ a „menšinový jazyk“) navodzujú dojem, ako keby používatelia väčšinového jazyka mali akosi bližší vzťah k štátu, ako používatelia menšinových jazykov. Tento nedostatok si uvedomili aj tie vyspelé demokratické multietnické štáty, ktoré chceli svojich občanov zrovnoprávniť de iure i de facto. Švédska menšina vo Fínsku, nemecká komunita v Belgicku, talianska a maďarská komunita v Slovinsku, frankofónne spoločenstvo v Kanade nie sú z právneho hľadiska považované a označované za „menšiny“, ale za „komunity“, ktoré majú priznaný „štátotvorný“ status, rovnako ako väčšinová národná komunita. To však ešte sťažuje dialóg o menšinových právach v rámci EÚ: štáty, ktoré existenciu národnostných menšín neuznávajú (Francúzsko, Grécko), rovnako ako štáty, ktoré majú obavy, že sa o „klasické“ národnostné práva začnú hlásiť veľké komunity moslimských prisťahovalcov, nepodporujú vytvorenie európskej normy v oblasti politiky voči národnostným menšinám. Tie štáty, v ktorých je štandard najvyšší - napr. Fínsko, Belgicko, zas „menšiny“ tiež nemajú, lebo svoje menšiny povýšili na štátotvorné komunity. Ich motivácia je z tohto pohľadu tiež znížená. Z pohľadu argumentácie slovenskej vlády pri reakcii na odporúčania Rady Európy, ako aj argumentácie ústavného súdu o neprípustnosti „zrovnoprávnenia“ menšinových jazykov so štátnym jazykom sa potom ale protirečivo vyníma nové ustanovenie § 3 ods. 5, podľa ktorého „osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinský jazyk.“ Jazyk jednej z menšín - český jazyk - je tu teda povýšený na de facto úradný jazyk na celom území Slovenskej republiky, čiže je de facto zrovnoprávnený so štátnym jazykom. Je to v rozpore s argumentáciou ústavného súdu a v rozpore s deklaráciami SR smerom navonok o tom, že nie je možné menšinové jazyky zrovnoprávniť so štátnym jazykom. Ak je to však možné, ostatné menšinové jazyky sú zjavne diskriminované, znevýhodnené. Podľa nášho názoru neobstojí ani argument o základnej zrozumiteľnosti českého jazyka, a to ani z praktických, ani z principiálnych dôvodov. Z praktických dôvodov preto, že slovenský a českýjazyk sa od seba z hľadiska zrozumiteľnosti neustále vzďaľujú. Pri neexistencii federálneho vysielania rozhlasu a televízie, absencii vyučovania českého a slovenského jazyka na školách dvoch susedných štátov, a zároveň pri zohľadnení okolnosti, že programy určené pre deti je nutné dabovať z každého cudzieho jazyka (teda i z češtiny), sa počet osôb rozumejúcich českému jazyku bude len znižovať. Argument však neobstojí ani z principiálneho hľadiska: prečo by mal byť jeden z menšinových jazykov z akýchkoľvek dôvodov zvýhodňovaný? Čo je kritériom „zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka"? Pre mnohých Slovákov zo Spiša a Šariša je napríklad úplne zrozumiteľná poľština. Pri troche dobrej vôli štátu by sa takéto kritérium pokojne mohlo aplikovať aj na jazyk rusínsky, ktorý je tiež blízky slovanský jazyk, patriaci autochtónnej menšine. Zákonodarca sa tu dostal do zjavného protirečenia s vlastnými pôvodnými zámermi. Na druhej strane aj z tohto príkladu je zrejmé, že primárnym cieľom zákona je vymedziť vzťah slovenského a maďarského jazyka na jazykovo zmiešaných územiach. Tento cieľ je sám osebe legitímny, avšak prostriedky k tomu zvolené už príliš demokratické nie sú. O odlišnom spôsobe rie
