Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Recenzie
266 Recenzie národných symbolov, ktorá sa aj po uverejnení tejto publikácie naďalej rozširuje. Ilona L. Juhász sa vo svojej rozsiahlej publikácii zaoberá výskytom pôvodne náhrobného stĺpa ako národného symbolu u Maďarov na Slovensku. Podľa jej zistení v tom, že sa pamätný stĺp ujal ako národný symbol, zohrával veľmi dôležitú úlohu záujem Maďarov všeobecne ako aj maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku o Sedmohradsko. Koncom tridsiatych rokov sa táto náklonnosť prejavila aj v oblasti publicistiky, a od roku 1980 sa jednoznačne začala prejavovať stavaním pamätníkov. Podľa dôležitého zistenia autorky „Maďari chceli stavaním náhrobných stĺpov vyjadriť aj spolupatričnosť ku Karpatskej kotline, nakoľko tieto stĺpy považovali za najstaršie prvky maďarskej ľudovej kultúry. Želali si teda taký pamätník (...), ktorý by rozlíšil Maďarov žijúcich na Slovensku od ostatných národov, a taktiež by vyjadroval aj väzbu k starobylým maďarským tradíciám.“ Ako z výskumu vyplýva, prvý vyrezávaný stĺp vo funkcii národného symbolu bol postavený v roku 1977 pri príležitosti letného vzdelávacieho tábora na území autokempingu neďaleko Komárna. V rámci vlastivedných táborov bolo do roku 1989 postavených niekoľko ďalších takýchto pamätníkov, tieto však boli vtedajšou vládou zlikvidované. V deväťdesiatych rokoch sa pamätný stĺp stal medzi príslušníkmi maďarskej menšiny široko akceptovaným národným symbolom, a odvtedy figuruje ako pamätný symbol v rámci osláv rôznych historických výročí. Autorka vo svojej publikácii ponúka množstvo takýchto príkladov. Zvlášť poučnou je analýza toho, ako tieto stĺpy pôsobia na formovanie náhrobných pomníkov na cintorínoch. Existuje množstvo príkladov, keď sa vyrezávané náhrobné stĺpy postavili aj na hroboch katolíkov. Autorka sa pri svojom širokospektrálnom výskume zamerala na tvar a materiál náhrobných stĺpov, na použité techniky, ozdobné ornamenty a symboly a taktiež na nápisy, ktoré závisia od príležitosti, pri ktorej sú tieto pamätné stĺpy postavené. Napríklad na pamätných stĺpoch z roku 1848 sú časté motívy husára alebo meča. Ilona L. Juhász sa vo svojom diele venuje tiež zhotoviteľom náhrobných stĺpov, s technikami, ktoré pri výrobe používajú, so štýlmi zdobenia atď. Autorka tiež zmapovala zemepisné rozmiestnenie diel rezbárov. Ako zistila, výroba náhrobných stĺpov sa do roku 1989 uskutočňovala pod vedením výtvarných umelcov, v súčasnosti je na túto prácu vytvorená celá sieť špecializovaného obchodného podnikania na území južného Slovenska, obývaného maďarskou menšinou. Z opisu stavania vyrezávaných pamätných stĺpov vyplýva, že po zmene režimu sa podstatne zmenil ceremoniál odovzdávania stĺpov, v rámci ktorého dostávajú čoraz väčší priestor politici a cirkev, čoraz častejšie zaznieva maďarská hymna, a neodmysliteľným prvkom ceremoniálu je aj akt kladenia vencov. Poučnou je aj analýza vzťahu Slovákov a politickej sféry k vyrezávanému stĺpu, ktorý je považovaný za výlučne maďarský symbol. Väčšina slovenského obyvateľstva sa k tomuto javu stavia ľahostajne, čoho dôsledkom je čoraz menší počet nepriateľských prejavov. Dôležitú úlohu v šírení tohto javu zohrávajú médiá, vďaka ktorým si stĺp ako národný symbol získava čoraz väčšie uplatnenie. Autorka v závere svojej práce ponúka prehľad výskytu náhrobných stĺpov stavaných Maďarmi žijúcich v Európe aj na iných kontinentoch. Ako z diela vyplýva, tento javje prítomný nielen na Maďarmi obývanom území v Karpatskej kotline a v Európe, ale aj na iných kontinentoch, a je jednoznačne považovaný za národný symbol. Môžeme súhlasiť s autorkou keď konštatuje, že pamätný stĺp je prostriedkom symbolickej expanzie a akýmsi označením etnickej hranice. Zvlášť cenná je veľmi rozsiahla dokumentácia, ktorá sa nachádza v prílohe publikácie. Sú tu informácie o rozmiestnení náhrobných stĺpov, o ich výzore, o nápisoch na nich. K tomu všetkému je pripojená aj bohatá fotodokumentácia, ktorá je ľahko použiteľná, s jasnými odkazmi a poznámkami. Podľa môjho presvedčenia publikácia autorky Hony L. Juhász ponúka zaujímavé čítanie nielen pre Maďarov žijúcich na Slovensku, ale využijú ju pri svojej práci aj odborníci a odborná verejnosť v Maďarsku. Attila Kovács Selmeczi
