Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Recenzie
264 Recenzie len otázka pohľadu a osobného vkusu...); nikto nemá dôvod pochybovať o hodnovernosti uvedených historických prameňov, preto autorka by nemusela každý údaj potvrdzovať ďalšími údajmi. 190 strán knihy, na ktorých sa predstaví obec, miestna komunita, výsledky výskumu a jeho zhrnutie svedčí o autorkinom dokonalom poznaní terénu. V úvode autorka zhrnula výskum a jeho výsledky nasledovne: S cieľom zhrnutia výsledkov výskumu autorka v úvode publikácie píše nasledovné: „Cieľom mojej práce je predstaviť života a spoločnosť doteraz málo skúmanej dediny Barca. V obci, patriacej dnes k Slovensku sa od roku 1970 rapídne znižuje počet roľníckeho obyvateľstva, rómske obyvateľstvo sa naopak, rozrastá, a v súčasnosti tvorí až 80 % celkovej populácie. (...) Cieľom mojej práce preto nie je iné, než - z viacerých hľadísk silne obmedzená — charakteristika života tohto už miznúceho dedinského spoločenstva.“ Problematiku autorka skúma rozdelenú do troch veľkých kapitol. V prvej kapitole sa venuje prvým desaťročiam 20. storočia, v druhej predstavuje vonakjšie politické zásahy a ich následky na obyvateľov po roku 1920, tretia kapitola je venovaná dnešnému vývinu etnického zloženia obce. Aj keď v úvode sa píše, že otázky maďarsko-rómskeho spolužitia sa práca dotýka iba okrajovo, preskúmavajúc iba niektoré jeho čiastkové oblasti, čitateľ môže na základe uvedených faktov získať plastický obraz aj o tejto problematike. Autorka v prvej kapitole podrobne oboznamuje čitateľov so vznikom dediny Barca, s jej históriou. Základnú charakteristiku obce doplna sebacharakteristika obyvateľov obce, a popis ich vonkajších vzťahov. Nasledujú okruhy tém, prostredníctvom ktorých čitateľ získa detailný obraz o spoločenstve dediny: vnútorná štruktúra spoločenstva, organizácia rodiny, skupiny podľa pohlavia a veku, organizácia práce a organizácia jednotlivých hospodárskych jednotiek, ako aj obce ako celku, miestne právne vzťahy. Druhá kapitola detailne pojednáva o politických udalostiach - vojnách, zmenách hraníc, osídleniach a vysídleniach -, ktoré takpovediac vytvorili základy súčasnej situácie Barce, o ich vplyve na miestnu komunitu. Tretia kapitola zorintuje čitateľa v dnešnej situácii Barce, ktorá sa v okolí dodnes považuje za výnimočnú, za „inú“. Môžeme povedať, že táto je najvzrušujúcejšou časťou knihy (k pochopeniu ktorej je samozrejme potrebné poznať aj predchádzajúce časti). Táto časť vyvoláva najviac otázok, či presnejšie povedané, najviac takých myšlienok, ktoré sú hodné na to, aby čitateľ o nich ďalej uvažoval. Zvlášť zaujímavá je táto kapitola vo svetle viackrát publikovaného konštatovania Istvána Baracai Kovácsa, že totiž gemerskí Rómovia (a teda aj tí z Barce) majú dvojakú identitu, presnejšie „maďarsko-cigánsku“ identitu, preto nie je možné ich prejavy a činy považovať jednoducho za rómske! Hodnovernosť publikácie potvrdzujú citácie pochádzajúce od respondentov, ktoré počas svojho výskumu zachytila Anabelia Gecse. Veľmi presný obraz o atmosfére dediny, o nádejach a beznádejach obyvateľov dostaneme vďaka úryvkov z rozhovorov, viažucich sa k tretej kapitole. Práca Anabelly Gecse pri skúmaní spoločnosti Barce, zmien, ktoré nastali v jej štruktúre, pri hľadaní zákonitostí týchto zmien, spĺňa všetky požiadavky kladené na vedecký výskum. K pozitívam knihy patrí fakt, že autorka tému neuzavrela, ona ostáva otvorená tak, aby bolo možné vo viacerých bodoch pripojiť sa k skúmaniu ňou nastolenej problematiky. Určite by bolo zaujímavé napr. vyhľadať obyvateľov „virtuálnej“ Barce, teda tých, ktorí sa z obce odsťahovali do okolitých miest, a spýtať sa ich na príčiny, pre ktoré sa rozhodli obec opustiť, na to, či udržiavajú medzi sebou kontakty, a ak áno, pri akých príležitostiach sa stretávajú. Popri odsťahovaní roľníkov by bolo dobré skúmať aj odsťahovanie Rómov, lebo aj na to sú príklady. Podľa mojich poznatkov už vyše dvadsať rokov Rómovia - aj keď menej intenzávne, než Nerómovia - opúšťajú Barcu. (Jednou z cieľových obcí je Rimavská Seč, ktorej osud sa vyvíja viac-menej rovnako, ako osud obce Barce. A čo sa stane potom, keď sa zo súčasných 60 % aj tam zvýši pomer Rómov na 80 %? Aj odtiaľ sa odsťahujú?) Anabelia Gecse položila aj otázku, čo môže byť príčinou toho, že pri poslednom sčítaní ľudu sa už 39 obyvateľov hlásilo k rómskej národnosti. Veľmi správne skonštatova
