Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Recenzie

262 Recenzie

ter zdrojov napr. národopisu, folkloristiky) sa venuje len okrajovo. Vo svojej práci rozoberá základnú problematiku obdobia a regiónu - národ, národnosť, národný štát, nacionalizmus, národná identita atď. Teoretický kontext analýzy predstavujú najmä práce Erica Hobsbawma, Johna Breuillyho a Anthonyho Smitha.

Pre dobre napísané dizertácie je príznačné aj to, že prvá kapitola diela popri vymedzení témy, predstavením všeobecného, teoretického pozadia obsahuje aj podrobný opis použitej metódy. Autor používa najmä metódu obsahovej analýzy. V rámci toho hľadá kľúčové výrazy v prameňovom materiáli, ktorý je predmetom jeho výskumu. V duchu Koselleckovej teórie sa domnieva, že tieto sú charakteristické znaky spoločenskej reality toho-ktorého obdobia, resp. jej zmien. Schriefer na základe svojej analýzy identifikuje nasledovné kľúčové výrazy: lojalita/solidarita, ľud/národ/národnosť, nacionalizmus, identita, stereotypizácia. Počas analýzy kladie zvláštny dôraz na prevládajúce typy diskurzu danej doby: otázka maďarského jazyka, úsilie o autonómiu Slovenska, zrovnoprávnenie národností. Pri ich rozoberaní osobitne sleduje mediálne účinkovanie a hodnotenie vedúcich osobností (hlavne Slovákov- Štúra, Hodžu a Hurbana).

Po odôvodnení teoretických a metodických základov svojej práce autor poskytne prehľad histórie Maďarska od jeho vzniku až do konca 19. storočia na základe knihy Holgera Fischera, a následne predstaví situáciu Nemcov a Slovákov v krajine. Nasleduje kapitola, venujúca sa kritike prameňov, v ktorej hľadá miesto použitých historických dokumentov v kontexte celkovej histórie vydávania tlače v Maďarsku. (Pravdepodobne kvôli jazykovej bariére tu nevyužil vynikajúce maďarské súhrnné práce z tejto oblasti, napr. viaczväzkové dielo A magyar sajtó története [História maďarskej tlače] z r. 1985, príslušné kapitoly ktorého napísali významní literárni historici a historici vzdelávania.). Hlavným jeho zdrojom,’ popri Ungarisches Magazin, vychádzajúceho v Bratislave, levočského Zipser Anzeiger a košického Kaschauer Kundschaftsblatt, resjo. taktiež košického, no len krátky čas vychádzajúceho Der Bote von und für Ungarn bolo poldruha storočia v Bratislave vydávané Pressburger Zeitung (a jeho prílohy).

Kostru publikácie tvorí veľmi dôkladná obsahová analýza uvedených prameňov na základe veľkého množstva údajov. Z pochopiteľných praktických dôvodov analýza je rozdelená podľa makrohistorických periód v rámci vymedzenej doby (posledné desaťročia 18. storočia, reštauračná a reformná doba, predrevolučné roky, revolúcia v roku 1848, neoabsolutizmus, sedem rokov od vydania októbrového diplomu po vyrovnanie). V rámci tohto v každej kapitole osobitne sleduje používanie kľúčových pojmov, súvislosti lojality, problematiku Charakterologie a stereotypov, a - najmä v poslednom skúmanom období - otázky panslavizmu a slovenských snáh o autonómiu. Jeho analýza je nemecky precízna (aby sme aj my použili jeden typický etnický stereotyp), svoje konštatovania podkladá množstvom odkazov na zdroje. Berie do úvahy fakt, že tlačené médiá sú špeciálnym zdrojom, ktoré prezrádzajú najmä politické a ideologické názory a úsilie redaktorov a novinárov, kým k odkrytiu procesu prijímania informácií zo strany čitateľov sú potrebné dodatočné pramene. Vykonanie tejto práce, teda analýzy vplyvu článkov, už presahovalo možnosti a rámce tejto Schieferovej knihy, preto zostanú jeho konštatovania jednostranné. No tá stránka, ktorej sa venuje, je mimoriadne dôležitá: je to strana mienkotvorcov, ideológov, tých, ktorí hýbu dejinami. Nie je náhoda, že názory a procesy 19. storočia, o ktorých sa píše v knihe, sú také rozhodujúce aj z hľadiska 20. (a v určitom zmysle aj 21.) storočia.

Andreas Schriefer napísal dobre štruktúrovanú, na údaje bohatú knihu, otvárajúcu otázky, ktoré nikdy nestratia na aktuálnosti. Jeho štýl je príťažlivý, aj analytické časti práce sú pútavým čítaním. Rôznorodosť použitých zdrojov môže byť predzvesťou pokračovania práce, zapojenia nových aspektov do analýzy. Kniha by mohla povzbudiť nielen nemecký, ale aj maďarský a slovenský výskum v danej oblasti, ktorý môže v súčasnosti priniesť nové výsledky iba ak sa vykoná v podobnom, objektívnom a stredoeurópskom duchu.

Dániel Bárth