Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Dokumentu
DOKUMENT Záverečná správa o reslovakizačnej akcii Problematike reslovakizácie, ako aj ďalších otázok povojnových dejín maďarskej menšiny na Slovensku bola v posledných dvoch desaťročiach zo strany slovenských (Štefan Šutaj, Ján Bobák), maďarských (Katalin Vadkerty) a čiastočne aj českých (Karel Kaplan) autorov venovaná veľká pozornosť.1 Pre všetky monografie a štúdie spomínaných autorov je príznačné, že vznikli na základe dôkladného preskúmania a spracovania veľkého množstva archívnych materiálov. Tým viac prekvapuje, že v súvislosti s reslovakizáciou ani jeden z nich sa neodvoláva na dôvernú záverečnú správu Reslovakizačnej komisie z 30. júna 1949. Spomínaná Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie bola vyhotovená na 104 stranách v jednom originály a štyroch kópiách, teda spolu v piatich exemplároch. Nami nájdený a nižšie uverejnený exemplár, ktorý má číslo 1, je uložený v Národnom archíve Českej republiky v Prahe, fond 100/4 (Organizačné oddelenie ÚV KSČ 1945 - 1951), sv. 20, a. j. 145. Dokument, rozdelený do ôsmych kapitol, podrobne pojednáva o príčinách, priebehu, likvidácii, výsledkoch, výdavkoch a príjmoch reslovakizačnej akcie, uvádza právne poklady reslovakizácie a pokúša sa odhadnúť aj pravdepodobný počet Maďarov a Slovákov na južnom Slovensku, resp. národnostnú štruktúru obyvateľstva v južných okresoch Slovenska po reslovakizácii, výmene obyvateľstva a osídlení Maďarmi obývaných území slovenskými reemigrantmi a kolonistami. Bezpochyby ide o dokument, ktorý nielen že upresňuje, ale v mnohých otázkach aj skoriguje doterajšie poznatky historiografie o reslovakizácii. „K zložitým problémom (...) patrí určiť počet osôb zainteresovaných na reslovakizácii“ - konštatoval vo svojej práci o reslovakizácii Štefan Šutaj.2 Údaje z doteraz známych archívnych materiálov sú naozaj často rozporuplné, preto určenie presného počtu reslovakizantov patrilo dodnes k najproblematickejším a najdiskutovanejším otázkam reslovakizácie. Prvé údaje o výsledkoch reslovakizačnej akcie publikoval Juraj Zvara ešte v druhej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vo svojich dielach, ktoré vyšli v maďarskom aj slovenskom jazyku, uvádza, že o reslovakizáciu bolo podaných 135 317 žiadostí, ktoré sa dotýkali 410 820 osôb. Z týchto bolo 84 141 odmietnutých, takže reslovakizovalo 326 679 osôb.3 Nové, od predošlých sa líšiace údaje prvýkrát priniesli monografie Štefana Šutaja a Katalin Vadkerty na začiatku deväťdesiatych rokov. Podľa Katalin Vadkerty, ktorá sa odvoláva na správu Reslovakizačnej komisie z januára 1948, v 120 636 žiadostiach požiadalo o slovenskú národnosť 435 264 osôb, vyhovené bolo 282 594 osobám.4 Štefan Šutaj za „najhodnovernejšie údaje“ o reslovakizačnej akcii považuje tie, ktoré sa uvádzali v liste vedúceho V. oddelenia Povereníctva vnútra L. Žitňana
