Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Agora
Dialóg alebo konfrontácia 177 cii na etnickom základe, či sa neboja odsúdiť vyvolávanie národnostnej neznášanlivosti a xenofóbie. (Kauza Hedvigy Malinovej, permanentná protimaďarská hystéria SNS, brutálny zásah polície v Dunajskej Strede.) Ťažko však hľadať medzi týmito prejavmi vyjadrenie podpory komplexnému legislatívnemu a inštitucionálnemu riešeniu otázky národných menšín, a maďarskej menšiny obzvlášť. (Okrem naozaj ojedinelých výnimiek.) Stanovisko prevažnej časti demokratickej verejnosti možno zhrnúť tak, že v zásade s postavením a právami maďarskej menšiny žiaden problém nie je, takisto nie sú problémy ani medzi Slovákmi a Maďarmi všeobecne, to len zopár politikov vyvoláva napätie. A. 5. Uvedené hodnotenie však mienkotvorná časť maďarskej elity nezdieľa. Pričom tu vôbec nejde o Miklósa Durayho, ani SMK ako takú. Tento názor nezdieľa ani tá „liberálna“ časť maďarských intelektuálov (viditeľní najmä okolo Fórum Inštitútu a Kalligramu, prípadne Fakulty stredoeurópskych štúdií v Nitre, či Nadácie Palisády), ktorí sa urputne snažia o udržanie slovensko-maďarského dialógu v konfrontačnej atmosfére, ktorá na Slovensku vládne. A. 6. Má o skutočný dialóg záujem politická reprezentácia maďarskej menšiny na Slovensku? Niekedy sa z pohľadu Slovákov zdá, že nie, pretože „vychádza so svojimi požiadavkami vždy v nepravú chvíľu a nevhodným spôsobom“. Otázka je, kedy príde tá správna chvíľa, a či vôbec má taká chvíľa niekedy prísť? Začiatkom roku 1990 bola nesprávna chvíľa: budovala sa demokracia a Maďari prišli s požiadavkou univerzity, dvojjazyčných tabúľ, princípom samosprávnosti, kolektívnych práv. Väčšinu Slovákov to iritovalo, považovali to za ranu pod pás. Tak ako kossuthovci roku 1848 požiadavky štúrovcov. Roku 1998 tiež nebola správna chvíľa: bolo treba naprávať Mečiarove excesy a prinavrátiť Slovensko na cestu do EU a NATO. Roku 2006, 2007, 2008 to tiež nebolo ono. Akékoľvek maďarské požiadavky len prilievali olej do ohňa, hnali vodu na mlyn Slotoví a Ficovi a narúšali opozičnú spoluprácu „demokratických síl“. Odpor k akýmkoľvek požiadavkám, prejavom, či činom maďarských politikov vyvoláva aj v liberálnom maďarskom intelektuálovi pochybnosti, či je slovenská verejnosť vôbec uzrozumená s tým, čo je podstatou slobody prejavu, slobody hlásania politického názoru, slobody združovania, slobody pohybu? A. 7. Znamená to, že na maďarskej polovici ihriska je všetko v poriadku? Nie, zďaleka nie. Je to dokonca horšie, ako si to slovenskí intelektuáli myslia. Avšak nie preto, že by sa SMK naozaj pripravovala na odtrhnutie južného Slovenska, alebo niečo podobné. Ani nie preto, že vedúci predstavitelia SMK občas niečo zahlásia o autonómii a prehodnotení niektorých diskriminačných Benešových dekrétov. Niet maďarského intelektuála s aspoň akým-takým všeobecným rozhľadom o svete, ktorý by si nemyslel, že určitá forma samosprávnosti, resp. väčšieho podielu na správe vecí, ktoré sa bytostne týkajú maďarskej komunity na Slovensku, by jej nemala prináležať. Takisto treba s lupou hľadať Maďara, ktorý by nemal zásadný problém s Benešovými dekrétmi. Avšak aj s tým, akým diletantským spôsobom SMK s danými témami zaobchádza. A. 8. Maďarská komunita na Slovensku stojí na jednej nohe. Tou nohou je SMK. Nie je to dobré, pretože keď tú nohu niekto podrazí, menšina sa ocitne s veľkým treskom na zemi. A ešte je tu aj riziko, že si SMK tú jednu nohu podrazí sama.1
