Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

172 Tamás Török

Poznámky

1. Pozemkoknižné mapy vydané po r. 1920 boli vlastne prevzatia máp vzniknutých na konci 19. storočia.

2. V maďarskom jazyku neexistuje gramatický rod: preto je len jedno osobné zámeno jednotného čísla tretej osoby (ô).

3. V tomto výskumu sa zaoberám so slovenskými zemepisnými názvami tak pozemkoknižných máp (PM), ako aj základných máp (ZM). Robím to preto, lebo nie sú významné rozdiely medzi slovenskými zápismi oboch máp. V prípade takého rozdielu samozrejme označím rozdielne varianty.

4. Na mapách PM je „zložená“ forma, z ktorej prekladateľ použil len jednu časť.

5. V preskúmaných názvoch slovenskými pendantmi maďarského berek (háj, pobrežné krovie) boli háj, húština, kružina, luh. Slovenské názvy zodpovedajú maďarským výrazom, pretože ide o oblasť obrastenú krovinami a stromami. V istom zmysle slovenské varianty rozširujú význam maďarského berek, preto tu ide o proces generalizácie.

6. Medzi variantmi je rozdiel len v gramatickej forme (význam je totožný), preto som ich zaradil medzi kalky.

7. Asi ide len o významovú súvislosť, lebo maďarské pást (oblasť husto zarastená nízkou trávou) je variantom maďarského slova pázsit (pažiť, trávnik), ktoré je slovanského pôvodu. V slovanských jazykoch slovo pažiť je derivátom slova žiť, teda pravdepodobne nie je súvislosť medzi slovami pásť a pastva.

8. Význam slov tlapa a dlaba je rovnaký.

9. Je zaujímavé, že kým maďarské menője len koreň slova, v „slovenskom“ variante je derivačná morféma. Na slovenskú formu vplýval pravdepodobne hovorový variant slova, ktorý sa používa i dnes vo forme Szilvás (čítaj ako silváš).

10. Vplyv českého jazyka.

11. V prípade Bárány-rétek a Kígyós-domb (nasleduje neskoršie) nejde o privlastňovacie sklady, ale kvôli spôsobu prekladu má miesto v tejto časti.

12. Eresztvényje mladý les (FNESz. 1: 426).

13. Mohli by sme hovoriť aj o kalku, ak Német-földek („nemecké polia“) boli majetkom Nemcov, a nie rodiny Német.

14. Je možné, že prekladateľ nevedel, že Ráczje meno rodiny, ale poznal druh ovce „racka" a na základe podobností dvoch slov urobil preklad. Je ale viac pravdepodobné, že ide o pravopisnú chybu. Zostavovateľ mapy namiesto formy Ráczov napísal chybne formu raczkov.

15. Podobné ako v prípade Német-földek. Slovenský variant bol motivovaný významom mena Sós (slaný).

Použitá literatúra

A katonai térképek krónikája [Kronika vojenských máp] 1996. Készítette a Magyar Honvédség Térképészeti Hivatala. Budapest.

BAKÁCS, István 1971. Hont vármegye Mohács előtt [Hontianska župa pred Moháčom]. Budapest: Akadémiai Kiadó.

Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. I. Ad edendum praeparavit Richard Marsina. Bratislavae, MCMLXXI.

N. CSÁSZI, Ildikó 1997. Nyitra környéke helynévanyagának változásai [Premeny zemepisných názvov okolia Nitry]. Budapest - Miskolc: MNyTK, č. 209, s. 338 - 341.

N. CSÁSZI, Ildikó 2002. Nyelvjárási és áliamnyelvi hatások Zoboralja helyneveiben [Vplyvy dialektu a štátneho jazyka na zemepisné názvy Podzoboria], In: Szabó, Géza - Molnár, Zoltán - Guttmann, Miklós (eds.): IV. dialektológiai szimpozion. Szombathely 2001, 206 s.

N. CSÁSZI, Ildikó 2006. Zoboralja földrajzi neveinek névélettana [Životnosť zemepisných názvov Podzoboria]. In: Vörös Ferenc (ed.): Vallanak a neveink múltról és jelenről. Magyar névtani kutatások Szlovákiában. Budapest - Nyitra: MNyTK. č. 225, Magyar Nyelvtudományi Társaság - Konstantin Egyetem Közép-európai Tanulmányok Kara.