Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
164 Tamás Török úkony prekladu, ktoré minimálne vplývajú na význam). Po uvádzaní jednotlivých kategórií uvediem v zátvorke počet názvov tvoriacich danú skupinu. Proces vytvárania kalkov pokladám za presné a doslovné „odzrkadlenie" slov a výrazov, avšak medzi novovzniknutým slovom a jeho modelom zo zdrojového jazyka môžu byť rozdiely v motivácii a forme. Napríklad nemôžeme tvrdiť, že maďarský výraz felhőkarcoló (doslovne: driapač mrakov alebo mrakodriapač) nie je kalkom anglického skyscraper, lebo v anglickom výraze ide o driapanie oblohy a v maďarskom výraze o driapanie mraku. Ani o slovenskom slove mrakodrap nemôžeme tvrdiť, že nie je kalkom, hoci v tomto slove aj motivácia (podobne ako v maďarskom výraze, ale v slovenskom ide o driapanie mraku), aj gramatická forma je iná ako v anglickom jazyku (z tohto pohľadu by bolo vhodnejšia forma „mrakodriapač“). Prekladateľ (či stvoriteľ slova) čerpá nápad z cudzieho slova, preto motivácia a/alebo gramatická forma cudzieho slova je citeľná na preklade. V tejto kategórii som preskúmal 305 zemepisných názvov. Slovenské názvy ipeľského regiónu vznikli v 85,67 % kalkovaním. 5.2.1. Kalky Do tejto skupiny som zaradil tie páry, medzi ktorými nie sú významové rozdiely a aj rozdiely v gramatickej forme sú zanedbateľné. V týchto rozdieloch ide najmä o sformovanie gramatického rodu (napr. Ganádi rét —> Ganádska lúka). V preskúmanom materiáli som našiel 136 kalkov, čo je 44,59 % názvov vzniknutých kalkovaním. Obzvlášť zaujímavé sú maďarské apelatíva folyam, folyó, patak (veľrieka, rieka, potok), ktoré sa v časti slovenských prekladov neobjavia (Duna folyam -> Dunaj, Ipoly folyó : -» Ipeľ). Tieto všeobecné podstatné mená môžeme brať v maďarských názvoch ako prístavky, ktoré netvoria základnú časť mena. V týchto prípadoch ide vlastne o kartografické údaje, ktoré sa v hovorových variantoch či v úze neobjavujú. V takejto forme môžeme považovať maďarské názvy za umelé, pri ktorých si prekladateľ všimol „umelosť“ a z väzby vybral len aktívnu časť mena. Slovenský variant je tak menej špecifický, teda má „širší význam“, vznikol procesom implicitácie, vynechaním významov. Je dôležité, že prekladateľ bral za podklad úzus. Zo spomenutých vyplýva, že v týchto prípadoch nejde o zmenu gramatickej štruktúry, preto som ich zaradil medzi kalky. Alsó dőlő -> Dolný hon, Alsó dűlő : Alsó dűlő Nižný hon, Alsó rétek Dolné lúky, Baglyas -a Sovóie, Békás —> Žabinec, Belső legelő (: Belső legelők) —> Vnútorný pasienok, Berneczei út —> Bernecká cesta, Bíróföldek —> Richtárske zeme, Boros rét -> Vinné lúky, Búzás völgy -> Žitná dolina, Csáradi tábla -> Čaradský blok, Czaradpuszta Pustatina Čarad / Čaradská pustatina, Czigány és Póka harasz Cigánska chrasť, Dinnyés —> Dyňovisko, Dónakut és Sáncz -> Donajská studňa a priekopa, Duna folyam -> Dunaj, Dunaszélek —> Dunajské okraje, Egeres —> (Myšička) : Jelšava : Jelšovka, Egeres patak -> Jelšovka, Elő rétek -> Predné lúky, Első földek -> Prvé zeme, Érsektó tája —> Okolie Opátského jazera, Felső berek5 -> Horný luh, Felső csárad Horný Čárad : Horný Čarad, Felső dűlő —> Horný hon, Felső fenék : Felső Fenék —> Horné dno, Felső kenderesek -> Horné konopnice, Felső rétek -> Horné lúky (: Lontovské lúky), Feneketlen tó -> Jazero bez dna, Ganádi rét -> Ganádska lúka, Gonoszpart -> Drsný kopec, Gőrök árok Jarok
