Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Zmeravená tradícia 153

Poznámky

1. Poučiac sa zo sprievodu v roku 2000 sa usporiadatelia rozhodli, že na ďalší rok „vyškolia“ dorast. K zabezpečeniu finančných prostriedkov na školenie 'malých maškár' ('kisdôrékj požiadali u jednej kultúrnej nadácie aj o grant. 0 tom, ako sa im podarilo naplniť svoje predstavy, nemám presné informácie. Avšak v roku 2004 si obyvatelia Hamuliakova, snáď povzbudení mediálnymi úspechmi Mliečňanov, ešte dobre pred fašiangami chceli „požičať“ niekoľko mliečňanských maškár na zorganizovanie obchôdzky maškár a na zaučenie miestnych obyvateľov. V Mliečne túto žiadosť urazene odmietli, čím dali pocítiť, že obchôdzky maškár prináležia len Mliečnu, a oni v žiadnom prípade nechcú pomôcť tomu, aby sa uskutočnili aj niekde inde. Popritom vieme, že obchôdzky maškár boli na začiatku 20. storočia známe vo väčšine obcí horného Žitného ostrova, a dnes ich na viacerých miestach znovu obnovili.

2. Nemožno však vylúčiť ani to, že spomenutá erotická symbolika bola prítomná aj v dávnejších časoch, len autori opisov tohoto zvyku (Antal Khín a Béla Marczell) ju z cudnosti nespomenuli.

3. CSEMADOK: skratka názvu Kultúrneho zväzu maďarských pracujúcich v Československu (Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kulturális Szövetsége), založeného v roku 1949.

4. Ferenc Csókás na Veľkú noc 2002 zomrel. O tom, ako sa odvtedy vyvíja praktizovanie zvykoslovia Bíňanov, nemám informácie (pozri LISZKA 2004).

5. „Gyöngyösbokréta [kytica perál - pozn. prekl.j je názov pravidelného divadelného podujatia pozostávajúceho z tanečných, speváckych predstavení a predstavení ľudového divadla v podaní roľníckych súborov, organizovaného v Budapešti v r. 1931 - 1944, každý rok okolo 20. augusta. Prostredníctvom prezentácií ľudového tanca, ľudovej hudby a divadla sa rozvinulo svojrázne kultúrne hnutie." (PÁLFI, 1970, 115. Pozri ďalej: LISZKA, 2003a, 159). 0 účasti Bíňanov na Gyôngyôsbokréte nemáme síce konkrétne údaje, vieme však, že susední Kamenínčania a Brutčania, patriaci k tej istej krojovej skupine (pozri MÉRY, 1988), sa v roku 1939 zúčastnili na podujatí Gyöngyösbokréta v Budapešti. V roku 1941 usporiadali Deň Bokréty (Bokréta-nap) v Kamenine. (LISZKA, 2003a, 383).

6. ...mert talentumot adott nékem az Úr. Csókás Ferenc életútja 1927 - 2002 (...lebo Pán mi dal talent. Životná dráha Ferenca Csukása 1927 - 2002). Rím s použitím archívnych fotografií a videozáznamov zostavil Ernő Vank. V archíve Výskumného centra európskej etnológie Fórum inštitútu pre výskum menšín v Komárne.

7. „Kultur aus zweiter Hand“ (Cituje: KASCHUBA 1999, 174)

8. Prehľad o rozvetvenej tematike, s podrobnou bibliografiou a s medzinárodným rozhľadom viackrát pripravil Vilmos Voigt. Jeho najnovšie a azda aj nadostupnejšie práce z tejto oblasti pozri: VOIGT (1987, 181 - 194; 1990, 20).

Literatúra

APÁTHYOVÁ-RUSNÁKOVÁ, Zora 1979 . Obrad či hra? Fašiangy v okolí Šamorína. In: Václav Frolec (red.): Masopustní tradice. Brno, s. 62 - 78.

APÁTHYOVÁ-RUSNÁKOVÁ, Zora 1987. Fašiangy v slovenskom povodí Dunaja: Minulosť a súčasnosť. Farsangi szokások a szlovákiai Duna mentén. In: A hagyományos kultúra a szocialista társadalomban. Tradičná kultúra v socialistickej spoločnosti. Szlovák-magyar bilaterális konferencia - slovensko-maďarská bilaterálna konferencia. Budapest: MTA Néprajzi Kutató Csoport, s. 163 - 176.

BELTING, Hans 2000. Kép és kultusz. Budapest: Balassi.

FARAGÓ, József 1978. A szerves (organikus) és szervezett (organizált) folklór. In: Folklór-Társadalom-Művészet, č. 4 - 5., Kecskemét, s. 29 - 36.

KASCHUBA, Wolfgang 1999. Einführung in die Europäische Ethnologie. München: Verlag C. H. Beck.

KHÍN, Antal 1935. A farsangi dőrék: Adalék Csallóköz néprajzához. In: Magyar Figyelő, č. 1, s. 91 - 94.

LISZKA, József 1987. Egy népszokás múltja és jelene: Farsangi maskarázás Helembán.

Minulosť a súčasnosť ľudového zvyku: Fašiangové maškary v Chi'abe. In: A hagyományos kultúra a szocialista társadalomban. Tradičná kultúra v socialistickej spo