Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
136 Zuzana Mészárosová-Lamplová 2. behaviorálne faktory - ktorými človek sám sebe škodí, alebo prospieva. Ide o širokú škálu činností a spôsobov správania, pričom niektoré už samotnou existenciou ohrozujú zdravie (napr. fajčenie, užívanie alkoholu a iných omamných látok), kým škodlivosť, resp. prospešnosť iných závisí od spôsobu ich vykonávania (napr. stravovanie, telesný pohyb, sexuálne správanie, správanie v rámci verejnej cestnej premávky atď.). 3. psychologické faktory - typ osobnosti, životné postoje, vôľa a schopnosť riešiť konfliktné situácie atď. 4. individuálna genetická výbava. Podľa odhadu WHO sa systém verejného zdravia jednotlivých krajín na zdravotnom stave obyvateľstva spolupodieľa iba 17 - 25 percentami. Ostatné závisí predovšetkým od vyššie uvedených faktorov (Glatz, 2001). Vo svojej štúdii som sa zamerala na behaviorálne faktory, konkrétne na fajčenie, užívanie alkoholu a drogy a rekreačný šport. Iste, súhlasím s tým, že čítať o takýchto nepríjemných veciach (nepríjemných v tom zmysle, že čitateľ môže byť konfrontovaný s vlastnými „neresťami“) nie je práve pôžitok, ale zdravotnícke štatistiky a analýzy poukazujú na spätosť zdravotného stavu populácie SR vyslovene s týmito faktormi. Nie že by bolo všetko dobré a príjemné v živote zároveň aj zdraviu škodlivé, ako to často žoviálne hovorievajú práve ľudia, ktorí sami vedome a (zatiaľ) s úsmevom páchajú akt každodenného sebapoškodzovania, ale niektoré pôžitky, hlavne fajčenie a pitie alkoholu (a ešte lepšie fajčenie s popíjaním) dokázateľne ničia ľudský organizmus, a spolupodieľajú sa na vzniku civilizačných chorôb. Aj vďaka nim sa v Slovenskej republike od roku 1981 v rebríčku príčin úmrtnosti na prvom mieste nachádzajú srdcovo-cievne (v roku 2001 až 55 % úmrtí) a onkologické ochorenia (23 % úmrtí1). Výskum behaviorálnych faktorov je však dôležitý aj z toho dôvodu, že kým zdraviu škodlivé správanie dokázateľne patrí medzi rizikové faktory, zdraviu prospešné správanie môžeme právom pokladať za súčasť prevencie. Je známe, že v boji proti civilizačným ochoreniam sa kladie čoraz väčší dôraz práve na prevenciu. Zo štatistických údajov vyplýva, že medzi najviac ohrozené oblasti z hľadiska úmrtnosti na civilizačné choroby patrí južné Slovensko, kde žije nami skúmané národnostne zmiešané obyvateľstvo (Volná, 1993, s. 79; Jurčová, 200, s. 14; ŠÚ SR, 2000). Na prvý pohľad by tento moment nemusel byť zaujímavý, lenže táto oblasť susedí s Maďarskom, kde je úmrtnosť na civilizačné choroby ešte vyššia ako na Slovensku, dokonca na tomto poli patrí Maďarsko medzi svetovú špičku. Núka sa tu teda otázka: môže byť vyššia mortalita Maďarmi obývaných južných okresov zapríčinená aj etnickými špecifikami, t. j. osobnostnými charakteristikami (genetický a psychologický faktor vzniku chorôb), správaním a spôsobom života (behaviorálny faktor) atď. skôr typickým pre Maďarov ako pre Slovákov, alebo je to skôr regionálne špecifikum (spoločensko-environmentálny faktor), v ktorom etnický moment nezohráva rozhodujúcu úlohu? Štatistické údaje nedávajú odpoveď na túto otázku, totiž národnosť zosnulých sa v nich neuvádza, a tak nevieme zistiť mieru úmrtnosti na civilizačné choroby zvlášť u Slovákov a zvlášť u Maďarov obývajúcich juh Slovenska. Na túto otázku sa preto pokúsim odpovedať pomocou výsledkov medzinárodného sociologického výskumu mládeže Mozaik 2001, ktorého slovenskú časť koordinoval práve Fórum inštitút pre výskum menšín. Základný súbor tvorili 15- až 29-roční obyvatelia južného Slovenska. Vzorka sa skladala z 1500 respondentov, z toho 1000 osôb maďarskej a 500 slovenskej národnosti. Výskumný súbor bol
