Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
124 Ilona L. Juhász štátna súťaž v speve ľudových piesní s názvom Tavaszi szél vizet áraszt... [Jarný vietor vody vzdúva... - začiatok známej ľudovej piesne - pozn. autora.] Tieto podujatia CSEMADOK-u zohrávali dôležitú úlohu v živote Maďarov na Slovensku, pretože sa stali zároveň miestom stretávania tu žijúceho maďarského etnika. Želiezovce a Gombasek sa stali v prostredí Maďarov akýmsi symbolom. Nemožno nespomenúť, že aj po roku 1949 tu boli pokusy o obmedzovanie a zrušenie škôl s vyučovacím jazykom maďarským, v Československu bola komunistická diktatúra aj neskôr oveľa tvrdšia ako v kádárovskom Maďarsku, takže existencia CSEMADOK-u, ochotnícke skupiny činné v jeho rámci, ako i rôzne podujatia boli pre Maďarov na Slovensku akousi spájajúcou silou. Ich úlohu často aj preceňovali. V zachovávaní maďarskej identity na Slovensku prvoradý význam prisudzovali uchovávaniu ľudovej kultúry, ľudových tradícií, vysoko sa cenila úloha národopisných výskumov a zakorenil sa romantický náhľad na ľudovú kultúru: na jej prejavy sa hľadí ako na svojrázny starobylý, špecificky maďarský fenomén, ktorý predkovia Maďarov na Slovensku po stáročia odovzdávali z pokolenia na pokolenie v nedotknutom stave, a ktorý nie je príznačný pre žiadny iný národ, len pre maďarský. V článkoch, publikovaných v maďarskej menšinovej tlači, venovaných rôznym prehliadkam ľudového umenia sa často poukazuje na starobylosť ľudových tradícií, čo sa samozrejme vždy vyvážuje aj niekoľkými riadkami ideologických fráz, očakávaných politickou mocou: „ V rozhovoroch s tanečníkmi sme dospeli k tomu, že našou prvoradou povinnosťou je oživiť ľudové tradície, ďalej rozvíjať naše pôvodné, starobylé tance. Môžeme tak dokázať stáročné korene našej svojráznej ľudovej kultúry.“ (...) nech víťazí obrovská sila, ktorá sa rozpína v našom pracujúcom ľude a nech sa môže uplatniť aj v budúcnosti v duchu socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu. “17 Zdôrazňovanie proletárskeho internacionalizmu a socialistického vlastenectva bolo v rétorike politikov a iných verejných činiteľov všeobecne rozšírené, avšak vládnuca moc sa naďalej nezbavila nacionalizmu, pričom už nemohla otvorene útočiť proti Maďarom na Slovensku. Keď komunistická moc založila CSEMADOK, nepočítala s jej obrovskou hybnou silou, a keď si to uvedomila, jeho zrušenie už vzhľadom na neustále zdôrazňovaný proletársky internacionalizmus už neprichádzal do úvahy. Hnutie ľudového tanca a ľudovej hudby, ktoré nadobudlo masové rozmery, ale aj iné oblasti ochotníckej činnosti ako napr. divadelníctvo, nerozkvitali len s cieľom zabávať, ale boli zároveň aj formami prejavu maďarskej identity. V priebehu rokov sa okolo Želiezoviec a Gombaseku18 postupne vytvoril akýsi mýtus, ktorý ešte zosilnel po zmene spoločenského systému, a na festivaly spomínali so silnou nostalgiou: „ Význam a obsah slov je premenlivý. Želiezovce nie sú pre Maďarov v Československu len názvom mesta, ale aj pojmom. Počas tridsiatich šiestich rokov Želiezovce znamenali spätosť s materinským jazykom, oddanosť ľudovej kultúre, zachovávanie, pestovanie a záchranu našich tradícií. Boli miestom stretnutí, kde sme mohli čerpať z „čistého prameňa“ silu, povzbudenie, že nie sme podradnejší ako štátotvorný národ, že naša kultúra je európska, že sa smelo môžeme postaviť do jedného radu s inými pozvanými národnostnými súbormi
