Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
106 Gábor Lelkes Problém vymedzenia vidieka je v poslednom období veľmi aktuálny najmä v oblasti riadiacej a plánovacej praxe regionálneho rozvoja. Na základe geografických prác o vidieku rôznych krajín možno konštatovať, že dodnes sa neprijali rovnaké, kompatibilné definície vymedzenia vidieka a napokon vzhľadom na rozdielne podmienky tej-ktorej krajiny to asi ani nie je možné. Priestorové rozloženie hodnôt stupňa urbanizácie vykazuje zásadné rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. Podľa metodiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) okres Nové Zámky je okres s výrazne vidieckym charakterom (OECD definuje regióny - okresy - s podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach vyšším ako 50 % ako okresy s výrazne vidieckym charakterom), kým okres Komárno je územie s prevažne vidieckym charakterom (OECD definuje regióny - okresy - s podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach od 15 % do 50 % obyvateľstva ako okresy s prevažne vidieckym charakterom). V záujmovom regióne vo vidieckych sídlach žije 52 % obyvateľov, čo je o 9 % viac ako je slovenský priemer. V rámci územia stupeň vidieckosti je nejednotná, v okrese Nové Zámky je to 56 %, kým v okrese Komárno je to len 48 %. V sídelnej štruktúre regiónu osobitné postavenie majú sídla s počtom obyvateľov do 2000, ktoré majú nasledovné spoločné znaky: • najviac trpeli po roku 1948, kedy sa násilne politicky a ideologicky presadzoval proti slovenskému družstevnému roľníctvu model sovietskej socialistickej kolektivizácie pôdohospodárstva s veľkým rozsahom štátneho paternalizmu, s následnou deformáciou tradičných hodnôt roľníctva a družstevníctva, vrátane vlastníckeho vzťahu k pôde a k práci na pôde, rozštiepením dedinského spoločenstva, narušením sociálneho priestoru dedinských sídiel a jeho každodennej organizácie s negatívnym dosahom na spôsob života rodiny, gazdovstva i spôsob života dedinského spoločenstva, • tvorili charakteristickú skupinu sídiel, ktoré sa v 70. - 80. rokoch stali obeťou pričlenenia k tzv. strediskovým obciam s následnou stratou svojej sídelnej identity, hospodárskej a právnej samostatnosti - po roku 1990 však v rámci demokratickej transformácie a revitalizácie obecnej samosprávy sa viaceré tieto sídla odčlenili od strediskových obcí a obnovili svoju sídelnú identitu, hospodársku a právnu samostatnosť (Slávik, 2002), • v rámci hierarchizácie sídiel boli vyhodnotené aj ako sídla „nerozvojové, neperspektívne“ s následnými represívnymi opatreniami až po stavebnú uzáveru, v súčasnom období veľmi ťažko doháňajú dôsledky tohto opatrenia v rozvoji hospodárskej, technickej a sociálnej infraštruktúry. Značná časť sídiel riešeného územia po roku 1989 stratila svoj prevažne agrárny charakter nielen v zamestnaneckej štruktúre, ale aj vo funkcii hospodárskych budov pri svojich rodinných domoch, v spôsobe využívania svojich rodinných domov a záhradok. Taktiež sa vytrácal agrárny spôsob života a do vidieckeho spôsobu života prenikali prvky mestského spôsobu života. Väčšina vidieckych sídiel Dolnonitrianskeho regiónu z hľadiska funkčných typov je dvojfunkčná, plní poľnohospodársku a obytnú funkciu (Mládek, 2002). V nasledujúcich rokoch sa však v mnohých obciach regiónu očakáva mierne spestrenie funkcií vplyvom rozvoja agroturistiky, vínnej turistiky, cykloturistiky a kúpeľného cestovného ruchu (na báze miestnych termálnych vrtov).
