Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Bratislavské Új Szó a maďarská revolúcia roku 1956 89 Vysokej školy technickej a Karlovej univerzity a v čísle zo dňa 28. októbra pod názvom Náš ľud sa pevne zomkne okolo strany a vlády vyhlásenia a záväzky Strojární Klementa Gottwalda v Brne, pracovníkov podniku KFížik-Dukla v Prešove, zamestnancov Technického a Fyzikálneho ústavu Československej akadémie vied, ako aj družstevníkov Jednotného roľníckeho družstva v Kalonde30. Okruh rezolúcií zverejnených v denníku Új Szó sa len minimálne líšil od rezolúcií zverejnených v českých a slovenských novinách. Je asi samozrejmé, že kým české denníky prinášali správy predovšetkým o rezolúciách českých pracovných kolektívov, maďarský denník - podobne ako slovenské denníky - informoval o rezolúciách zo Slovenska. Najväčší, hoci nemožno povedať, že nápadný rozdiel bol v tom, že denník Új Szó sa venoval rezolúciám prichádzajúcim z oblastí obývaných maďarskou menšinou a miestami poukazoval aj na maďarskú národnosť členov pracovných kolektívov. Tak to bolo aj pri zverejnení vyhlásenia novozámockého Elektrosvitu, ku ktorému v Új Szó oproti Pravde doložili, že „najväčšia časť pracujúcich továrne je maďarskej národnosti“31, či v reportáži o JRD v Kalonde, v názve ktorej uviedli, že ide o protest „družstevníkov maďarskej národnosti“32. Popritom sa stávalo aj to, že denník Új Szó, odvolávajúc sa na Rudé právo, prinášal spravodajstvo o rezolúciách - o listoch občanov obcí Hucín a Moča, zamestnancov štátnych majetkov v Komárne, ako aj študentov jedenásťročnej strednej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Štúrove a Nových Zámkoch, o ktorých už aj ústredný orgán strany napísal, že ide o vyhlásenia občanov maďarskej národnosti33. Spomedzi rezolúcií, ktoré odsudzovali maďarskú „kontrarevolúciu“, najtypickejší príklad servilnosti predstavovala výzva Predsedníctva ÚV Csemadoku prijatá 29. októbra a zverejnená na druhý deň na stránkach denníka Új Szó, ktorou sa už aj kvôli úlohe Csemadoku v živote Maďarov na Slovensku oplatí zaoberať trochu hlbšie. Je nesporné, že v činnosti kultúrneho spolku založeného v roku 1949 sa miestami prejavovali aj snahy o ochranu menšinových záujmov, jeho vedenie však v päťdesiatych rokoch, a teda aj na jeseň roku 1956 presadzovalo viac záujmy komunistickej strany ako záujmy maďarskej menšiny. Servilné, zároveň opatrné správanie vedenia Csemadoku najväčšmi ilustruje jeho odpoveď na zámer nadviazania vzťahov zo strany zástupcov poľskej menšiny v Téšínsku. Funkcionári Poľského kultúrneho a osvetového zväzu navštívili 24. októbra ÚV Csemadoku so zámerom, aby sa dohodli na spoločnom postupe v maďarskej otázke, funkcionári Csemadoku však ponuku na spoluprácu odmietli a vyhlásili, že rozhodne odsúdia dianie v Maďarsku34. 30 Új Szó, 27. októbra 1956, Munkások, parasztok, értelmiségiek egységes hangja: Hűséggel a párthoz és a szocializmushoz - gyűlölettel az ellenséggel szemben, s. 1.; Új Szó, 28. októbra 1956, Népünk szilárdan tömörül a párt és a kormány köré, s. 1. 31 Porovnaj Új Szó, 26. októbra 1956, „Mi, az érsekújvári Elektrosvit dolgozói...”, s. 1.; Pravda, 26. októbra 1956, Záväzkami v ústrety Októbru, s. 1. 32 Új Szó, 28. októbra 1956, A kalondai magyar nemzetiségű szövetkezeti tagok tiltakozása, s. 1. 33 Porovnaj Rudé právo, 2. novembra 1956, Z dopisû občanú maďarské národnosti, s. 1.; Új Szó, 4. novembra 1956, A magyar nemzetiségű polgárok szava, s. 1. 34 Slovenský národný archív, Bratislava (ďalej: SNA), Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ďalej: ÚV KSS), tajomník Pavol David, k. 2253, a. j. 40, Maďarsko, Poľsko.
