Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Americké, britské a francúzske zajatie po 2. svetovej vojne... 51 Zvýšenú opatrnosť vyžadovala aj posledná etapa cesty, či už išli pamätníci cez Bratislavu alebo cez Dunaj. Nepriateľstvo dvoch štátov sa neraz premietlo aj do medziľudských vzťahov medzi príslušníkmi dvoch národov, ako to trpko zistil aj Mihály Tóth, ktorého zbili slovenskí vojaci iba pár kilometrov pred domovom. Nebezpečenstvom však neboli iba domáci, ale aj sovietski vojaci. Podobne ako bol silným zážitkom odchod z domova, dramatické frontové udalosti alebo pád do zajatia, aj stretnutie s rodinou bolo pre pamätníkov neraz veľmi emotívnou udalosťou, na ktorú nikto nezabudol. Radosť z návratu však trvala iba niekoľko dní a ukončenie západniarskeho života pre mnohých neznamenal koniec problémov. Na prvé roky po vojne, ktoré boli pre československých Maďarov tzv. rokmi bez domoviny, nadviazali štyri desaťročia komunistickej diktatúry so stratou slobody, majetkov, rôznymi formami represií, politickými procesmi a kolektivizáciou. Niektorých tieto udalosti postihli viac, iných menej, niektorí ich vnímali viac, niektorí menej. Niektorým navrátilcom zo Západu iba začínalo dlhé zajatie v Sovietskom zväze (Sulci József, Tóth István), niektorých nútene nasadili na práce v Čechách na jeseň 1945 (Balázs László), viacerí boli počas zimy 1946/47 aj s rodinami deportovaní do Čiech (Zoltán Klaszta, Alfonz Gányovits, Patasi Zoltán), boli aj takí, ktorí boli nútení ostať v emigrácii (Marcell Prohászka), alebo mali ťažkosti s novým režimom (Gáspár Kosztolányi označený za kulaka), nehovoriac o mnohých, ktorí stratili svoje majetky počas kolektivizácie. Hoci odborná literatúra spomína, že oficiálna moc vracajúcich sa zajatcov zo Západu vítala s nedôverou, dokonca s nenávisťou a ich situácia sa konsolidovala až po desaťročiach74, medzi svojimi pamätníkmi som sa nestretol s takým, ktorý by mal s komunistickou štátnou mocou konkrétne problémy práve kvôli svojej minulosti zajatca západných Spojencov. Je však treba dodať, že väčšina z nich si v období socializmu naplno uvedomovala, že hovoriť na verejnosti o udalostiach zažitých v zajatí je veľkým rizikom. Literatúra Burleigh, Michael 2008. Tretí ríše. Nové dejiny. Praha, Argo. Benkő Levente - Papp Annamária 2007. Magyar fogolysors a második világháborúban. Csíkszereda, Pallas-Akadémia könyvkiadó. Gosztonyi Péter 1992. A magyar honvédség a második világháborúban. Budapest, Európa könyvkiadó. Kershaw, lan 2013. Konec. Nemecko 1944-45. Brno, Jota. Knopp, Guido 2009. Zajatci. Bratislava, Ikar. Küllős Imola - Vasvári Zoltán 2006. Áldozatok. A második világháborús hadifogolytáborok és sztálini lágerek folklórjából. Budapest, Európai Folklór Intézet. Lowe, Keith 2014. Krutý kontinent. Krv, chaos a bezprávie v Európe 1944 - 1949. Bratislava, Premedia Group. Stark, Tamás 1989. Magyarország második világháborús embervesztesége. Budapest, MTA Történettudományi Intézet Timothy Snyder 2013. Krvavé územie. Európa medzi Hitlerom a Stalinom. Bratislava, Premedia Group. Tárcái Béla 1992. Magyarok a nyugati hadifogolytáborokban. Budapest, Kötés Kereskedelmi és Szervező Kft. 74 Küllős - Vasvári, 2006, 55; Tárcái, 1992, 110.
