Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Ilona L. Juhász Dodatky k symbolickému pohrebu dvoch komunistických vodcov - Josifa Vissarionoviča Stalina a Klementa Gottwalda 5. marca 1953 umrel J. V. Stalin, predseda Rady ministrov a generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. O deväť dní ho nasledoval Klement Gottwald, prvý robotnícky prezident Československa, predseda Komunistickej strany Československa. V deň pohrebu oboch štátnikov sa na území Československej republiky konali zo straníckeho poverenia symbolické posledné rozlúčky. Autorka štúdie opisuje udalosti v prvom rade na základe nedávnej vlastnej zbierky spomienok (Dolné Saliby, Horné Saliby a Rudná), ako aj na základe informácií o spomínanej téme, ktoré boli zverejnené vo vtedajšej tlači. Zobrazuje, ako sa prejavoval nariadený štátny smútok, resp. s akými vonkajškovými prejavmi sa v jednotlivých sídlach konali symbolické posledné rozlúčky. Okrem iného sa zameriava aj na „spontánne” listy zverejnené v tlači a skúma aj to, ako sa v pamäti respondentov zo spomínaných troch obcí zachovali spomienky na dobové udalosti, resp. čo zaznamenali do dobových obecných kroník. Kľúčové slová: symbolický pohreb, kult osobnosti, smrť politikov, propaganda Smrť a pohreb prezidentov, vedúcich politických predstaviteľov bol obvykle (aj) v 20. storočí sprevádzaný štátnym smútkom a podobne aj v tlači dostali osobitú úlohu články oceňujúce zásluhy zosnulých. Vďaka dobovej tlače môžeme dostať presný obraz o udalostiach nasledujúcich po smrti rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I. v roku 1916. Prostredníctvom rôznych oznámení sa správa o jeho smrti dostala k širokej vrstve obyvateľstva. V dobovej tlači sa objavili jednak články oceňujúce panovníkove zásluhy, ako aj reportáže o jeho pohrebe, či príležitostná poézia amatérskych spisovateľov. V regionálnej tlači informovali čitateľov aj o tom, kto na pohrebe reprezentoval danú župu, a zverejnili aj zoznam členov oficiálnej delegácie. Podľa správ sa v kostoloch každého vierovyznania konali omše na pamiatku zosnulého monarchu. Po jeho pohrebe uverejnili podrobné reportáže o jeho priebehu a zverejnili aj príhovory, ktoré na ňom odzneli. Teda napriek tomu, že v tomto období ešte neexistoval rozhlas, obyvateľstvo sa priamo či sprostredkovane podieľalo na štátnom smútku a mohlo spoznať detaily pohrebu panovníka. Rozšírením rozhlasu, neskôr aj televízie, nadobudol národný/štátny smútok nové dimenzie. Vo svojej štúdii sa zaoberám smrťou a pohrebom dvoch vysokopostavených komunistických pohlavárov, ktorí umreli krátko po sebe v marci v roku 1953, a to sovietskeho Josifa Vissarionoviča Stalina a československého Klementa Gottwalda, pričom sa snažím zachytiť, v akej forme sa prejavil štátny smútok v obciach v Československu s prevažne maďarským obyvateľstvom, resp. čo sa z toho zachovalo v pamäti ďalších generácií. Tematiku podávam na základe dobovej maďarskej tlače na Slovensku z roku 1953 a materiál dopĺňam o svedectvá nadobudnuté počas výskumu v troch obciach: v gemerskej obci Rudná, ako aj v obciach Dolné Saliby a Horné Saliby na dolnom Považí.
