Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Recenzie
160 Recenzie (dosiaľ nevyriešených) explóziou automobilov v podsvetí. Aj keď to znie morbídne, knihu môžeme najskôr považovať za prácu vedy o kultúre. Nie je nedostatkom, ak sa jedna popisná monografia snaží o prehľad svojho materiálu, aby tak umožnila aj ostatným v orientácii, neprekáža ani to, ak samotný autor napíše akúsi zovšeobecňujúcu kapitolu - najlepšie na konci knihy. V tomto prípade sa tak nestalo, hoci by sa dal vyvodiť celý rad záverov. Takým je napríklad „status“ tých, ktorých postihlo nešťastie, v záhrobí. Rľmsko-katolícka cirkev hlása názor o dôležitej potrebe pripraviť sa na smrť a o tom, že tento proces je dokončený pomazaním a posvätením. Tí, čo umreli náhle, sa teda len tak jednoducho nedostanú do večnosti, do neba. Túto „neukončenosť“ je potrebné nejako vyriešiť, a na to tiež odkazujú symboly miest smrti. Ktovie, čo sa z tohto odráža v textoch. Vari je toto vnímanie výraznejšie, ak umrie mladý človek? Je zrejmé, že tí, ktorí dali postaviť pamätník, nezačnú haniť mŕtvych, nebudú hovoriť o smrti ako o zaslúženom treste, o logickom dôsledku alkoholizmu, bezohľadnej jazdy, posadnutosti rýchlosťou alebo užívania drog. Neviem, ako by sa dalo dostať k štatistike vykazujúcej počet tých dopravných nehôd na cestách, po ktorých pamätník nebol postavený, a tiež z akého dôvodu sa tak nestalo. Je známe chápanie podľa protestantskej viery, podľa ktorého pohrebná kázeň nie je určená mŕtvemu, ale pozostalým. Koľko údajov máme o tom, že kňaz priamo pomenuje príčinu havárie a zároveň varuje nielen nehorázneho vinníka nehody, ale aj tých, ktorí po nočnej zábave sadnú za volant. Pravdepodobne, ak sa prípad dostane pred súd, tam sa už právnici a sudcovia vyjadrujú odvážnejšie... Pamätníky smrti samy osebe tiež predostierajú tento problém - a ak aj naoko o ňom mlčia, aj to je vyjadrenie názoru. Zrejme sa nájde čitateľ, ktorým otrasie už samotná téma a nebude sa chcieť o týchto smutných veciach nič dozvedieť. Avšak symboly miest smrti chcú vzbudiť pozornosť a nútia nás uvedomiť si tieto skutočnosti, preto stojí za to spoznať ich a premýšľať o nich. Ilona Juhász, ktorá sa na prvý pohľad venuje ezoterickej téme, stojí oboma nohami na zemi. Má vycibrený zmysel objavovať nové javy a svoju prácu považuje za moderné dielo. Má pravdu: v Komárne opäť vznikla taká monografia, nielen čo sa týka údajov, ale aj prístupu, ktorú si môžu zakúpiť či už jej slovenskí alebo maďarskí kolegovia. Autorka aj sama cítila, že potrebná je aj radosť či pramienok nádeje. 8. kapitola („kameň pôrodu“) zobrazuje skutočnú udalosť: úspešne prevedený pôrod v nočných hodinách na diaľnici. A je pochopiteľné, že príklady z celej knihy slúžia ako kontrast k vytvoreniu tohto pamätného miesta. Bolo by neopodstatnené, keby autorka v závere svojej knihy začala moralizovať, teologizovať, kázať. Avšak nezainteresovaný čitateľ sa pri čítaní najkonkrétnejšieho a najosobnejšieho údaja zahľadí do seba a začne uvažovať o živote a smrti. V tejto knihe sa stretáva s veľmi jednoznačnými a, žiaľ, vôbec nie zriedkavými tragédiami: s náhlou smrťou. U nás bolo zaužívané kresťanské spracovanie tejto skutočnosti. Niekedy len očakávané a samozrejmé, niekedy dokonca vyložene hlboké. Symboly miest smrti neupozorňujú len na ťažko viditeľné zákruty a na obmedzenie rýchlosti, nevyzývajú na rozumnú jazdu, ale nám vnuknú myšlienku - všetci sme na ceste - reálne i v prenesenom význame. Text antifóny, ktorý je známy v podobe Media vita(e) in morte sumus... sancte et miserícors Salvator, amarae morti ne tradas nos -„Uprostred života sme v smrti... Svätý a milosrdný Spasiteľu, nezasiahni nás horkou smrťou”- má už aspoň tisíc dvesto rokov. Luther ju opísal ako celok. Aj keď na cintorínoch ležia nezabudnuteľní zosnulí - tam, predsa len na svojom mieste, sú nejakým spôsobom oddelení od každodenného života. Avšak na cestách plynie skutočný život ďalej. A pri jednom medzníku nájdeme jeden zo symbolov: media vita in morte sumus. Dúfajme, že práca Hony Juhász, ktorá je aj z hľadiska medzinárodných noriem univerzálna a hodnotná, povzbudí nielen ju, ale aj jej nasledovníkov a budú v práci pokračovať. Vilmos Voigt
