Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Vývoj zmiešaných manželstiev (sobášov) na Slovensku... 15 však výraznejšie (z 22 % na 18,8 %). To znamená, že pomer detí narodených v zmiešaných manželstvách je v porovnaní s pomerom zmiešaných sobášov o 15 až 30 % nižší. Pomer zmiešaných sobášov osôb slovenskej národnosti klesol tiež: z 11,3 % na 9,2 %. Taktiež klesol pomer detí slovenskej národnosti narodených v zmiešaných rodinách: zo 4,6 % na 3,5 %. V časti zmiešaných rodín niektorý z manželov mení svoju národnosť počas krátkeho obdobia už medzi sobášom a narodením prvého dieťaťa. To znamená, stabilizuje sa národnostná „orientácia’’ rodiny, čo sprevádza nezriedka skôr len formálna zmena národnosti niektorého z manželov. Národnosť novonarodeného dieťaťa sa zapisuje v súlade s formujúcou sa národnostnou orientáciou rodiny (matka pri narodení dieťaťa deklaruje inú národnosť než pri sobáši, no nie je vylúčené ani to, že uvedie národnosť svojho manžela inak, než bola registrovaná predtým), čiže generačné zmeny, ku ktorým dochádza v zmiešaných manželstvách, už ukazujú štatisticky zdokumentovateľný faktický zisk či stratu u jednotlivých národností. Zmena národnosti sa teoreticky môže uskutočniť jedným i druhým smerom, v individuálnych prípadoch sa to aj vyskytuje, faktický asimilačný zisk sa však prejavuje v smere väčšinového národa. Inými slovami, menšia pôrodnosť v zmiešaných manželstvách vykazovaná na základe registrovaných údajov je daná nie menšou plodnosťou žien v zmiešaných manželstvách, aleje dôsledkom etnickej registrácie, resp. jej skreslenia. Ako sme sa o tom už zmienili, „homogenizovanie sa” zmiešaných manželstiev a iné nepresnosti pri zaznamenávaní údajov nemožno vyčísliť len na základe oficiálnych štatistických (cenzových a demografických) údajov. Z údajov anketových prieskumov vieme, že 80 % osôb narodených v zmiešaných manželstvách sa v dospelom veku hlási k väčšinovémnu národu (Csepeli - Örkény - Székelyi 2002; Gyurgyľk 2004). Pri výskume plodnosti v prípade národnosti treba rozlišovať medzi demografickou a etnickou reprodukciou (Szilágyi 2002). Reprodukciou Maďarov v demografickom zmysle rozumieme počet všetkých detí narodených matkám maďarskej národnosti, zatiaľ čo ich etnickou reprodukciou počet detí maďarskej národnosti. Prvá hodnota bude vyššia, pretože nie každé dieťa narodené maďarskej matke sa bude neskôr hlásiť k maďarskej národnosti. Predovšetkým väčšina detí, ktoré sa narodili v zmiešaných manželstvách s osobami väčšinovej, slovenskej národnosti, sa nebude k nej hlásiť. Z rozdielu medzi demografickou a etnickou reprodukciou môžeme usudzovať na veľkosť medzigeneračnej asimilácie. Oddeliť reprodukciu v demografickom zmysle od etnickej reprodukcie priamo na základe publikovaných slovenských demografických údajov nie je možné. V demografii pôrodnosti je národnosť novonarodených totožná - v princípe - s deklarovanou národnosťou matky. To znamená, že počet živých pôrodov matiek danej národnosti bude predstavovať ich plodnosť8. Demografické údaje neinformujú o etnickej reprodukcii, jej hodnoty môžeme vyrátať na základe cenzových údajov za daný rok. Počet detí narodených maďarským matkám - na základe predpokladanej pôrodnosti - v danom roku predstavuje plodnosť Maďarov a počet osôb maďarskej národnosti patriacich do tej istej kohorty pri sčítaní obyvateľstva pokladáme za etnickú reproduk-8 V zápise do matrík existujú určité odlišnosti. To znamená, že medzi registrovanou a faktickou národnosťou matiek sa za určitých okolností ukazuje rozdiel (pozri Ziegenfuss 1966).
