Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Recenzie
Recenzie 155 pozícii Najsvätejšej Trojice na jednej zvislej línii (resp. približne zvislej línii), hoci voči sebe navzájom sú miestami v zmenenom poradí, ale bezpodmienečne v polohe nadradenosti alebo podradenosti. Sú známe dva základné podtypy: í. Boh-Otec, väčšinou s tiarou na hlave (na spôsob znázornenia Piety) v lone s mŕtvym telom Krista, 2. Boh-Otec držiaci (zmenšený) kríž s ukrižovaným Kristom, držiac vetvy kríža pred kolenami (aj v rámci tohto typu sú známe aspoň dve stvárnenia: Boh-Otec s odhalenou hlavou v odeve pripomínajúcom tógu alebo v pápežskom ornáte s tiarou na hlave)“, a neskôr udáva aj polohu Boha-Ducha Svätého hovoriac, že ju nie je vidno: „...v tomto kompozičnom umiestnení pozíciu zaujíma holubica stvárňujúca Ducha Svätého. V materiáli malých sakrálnych pamiatok, ktoré máme k dispozícii, nevieme nájsť systém v tom, či je holubica znázornená hlavou nadol alebo práve hlavou nahor, resp. či je umiestnená nad Bohom-Otcom alebo medzi Bohom-Otcom a Bohom-Synom, prípadne pri nohách Boha-Syna.“ Musím s poľutovaním skonštatovať, že v našom katolíckom prostredí Báčky a Banátu som ani jednu podobnú vertikálnu kompozíciu nevidel. Horizontálne kompozície pomníkov Svätej Trojice sú tie, čo sa vyskytujú rovnako aj v našom prostredí, aj v prostredí Malej dunajskej kotliny, bádanej Liszkom. „Pokiaľ ide o kompozíciu, ide o pomerne homogénnu skupinu: väčšinou znázorňuje súsošie na riadnom stípovitom podstavci, kde postava starého bradatého muža so žezlom a/alebo krajinským jablkom predstavuje Boha-Otca, mladý bradatý muž s krížom v pravej ruke a veľmi často s ľavou rukou na hrudi (srdci?) zastupuje Boha-Syna. Medzi nimi, nad nimi sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice s rozprestretými krídlami.“ Najviac pomníkov podobného druhu sa nachádza v záhrade kostola, vo dvore kostola alebo v sídle v blízkosti kostola alebo oproti nemu. Józseť Liszka venuje zvláštnu pozornosť zámeru tých, čo dali pomník postaviť na sebaprezentáciu, keď sa v spodnej časti stĺpu súsošia vo venovaní dôrazne objaví meno zbožného darcu. Často si to vynucuje potreba zanechať niečo po sebe v prípade bezdetného darcu. Na to je možné nájsť množstvo príkladov pri výskume ľudovej zbožnosti (bezdetní ľudia, manželia dajú postaviť kríž, sochu, kalváriu, kaplnku). Autor preskúmal aj rozšírenie názvov kostolov či kaplniek s menom Svätej Trojice, venuje sa aj oltárnym maľbám alebo iným svätotrojičným vyobrazeniam umiestneným v ich vnútri. Józseť Liszka vo svojej práci približuje tie momenty z historického pozadia výskumu, súpisy sakrálnych pamiatok, ktoré tomu predchádzali a v skutočnosti uľahčili jeho takmer dvadsať rokov trvajúcu zberateľskú a analytickú činnosť zameranú aj na drobné momenty. Pomník Svätej Trojice je najznámejším pamätníkom morovej epidémie, napriek tomu sme museli dlho čakať na vydanie dobre zredigovanej a s vynikajúcou odbornosťou napísanej monografie komplexne zachytávajúcej veľký región. Môže byť dobrou pomôckou pre ďalší výskum. István Silling Ilona L Juhász: Örök mementó. A holokauszt emlékjelei Dél-Szlovákiában (Večné memento. Pamätné miesta holokaustu na južnom Slovensku), Dunajská Streda, Vámbéryho občianske združenie, 2015,198 p. Najnovšia, resp. jedna z najnovších kníh Hony Juhász nesie názov - Örök mementó. A holokauszt emlékjelei dél Szlovákiában (Večné memento. Pamätné miesta holokaustu na južnom Slovensku) - presne vymedzuje, čím sa kniha zaoberá. Opakovanie termínov memento, pripomienka a pamätné miesto akoby vyzdvihovalo, že kniha patrí do takej literatúry pamätí, so širokou škálou výsledných podôb ktorej sa dnes stretávame. K tomu, aby sme mohli vidieť skutočný význam a jeho perspektívy, by som chcela stručne priblížiť niekoľko trendov výskumu spomienok, pamätí. Súčasný výklad pojmu spoločenskej pamäti sa zvykne datovať od vydania knihy francúzskeho sociológa Mauricea Halbwachsa v roku 1925 pod názvom Les cadres sociaux de la mémoire (po maďarsky: Az emlékezet társadalmi keretei, 1971; po slov. Spoločenské rámce pamäti). Halbwachsov kolega, historik Bloch, člen známej skupiny Annales, vydal svoje práce o feudálnej spoločnosti taktiež v roku 1925 a neskôr v roku 1939 (Les société féodales, 2. vol. Paris), v ktorých využíva pojem kolektívnej pamäti ako prostriedok výskumu. Z tohto obdobia stojí za spomenutie historička umenia a teoretička umenia Aby Warburg, ktorá otvárala nové cesty aj v spo
