Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Recenzie
Recenzie 153 kácia šamorínskeho Fórum inštitútu pre výskum menšín, ktorý ako druhá najväčšia inštitúcia zaoberajúca sa maďarskou menšinou od zmeny režimu po súčasnosť nám dáva ucelený obraz. Autora Lászlóa Gyurgyíka - kronikára demografickej histórie Maďarov na Hornej zemi - dobre pozná odborná verejnosť, ktorá sa zaujíma o danú problematiku. Gyurgyík sa zaoberá históriou obyvateľstva maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku od konca druhej svetovej vojny až po súčasnosť, s osobitným ohľadom na obdobie od roku 2001 až po súčasnosť, ako to vyzdvihuje aj podtitul knihy. Autor zvlášť skúma vývoj jednotlivých demografických ukazovateľov, v jednotlivých prípadoch ich rozoberá až na úroveň kraja. Táto práca si vyžaduje omnoho väčšie množstvo údajov a zložitejší pracovný proces ako podobný homogénny výskum obyvateľstva, veď etnografický výskum skúma okrem ukazovateľov zvykov obyvateľstva (prirodzený populačný rast, sobáše, ukazovatele migrácie alebo ich komponenty) aj asimiláciu obyvateľstva. V dôsledku toho sa skúmali aj zmeny spomínaných ukazovateľov (napriklad zmiešané manželstvá) a okrem toho si to vyžadovalo aj porovnanie jednotlivých etnických skupín navzájom. Kniha Lászlóa Gyurgyíka ponúka objektívny pohľad, ale v žiadnom prípade to nie je srdcu milé čítanie. Slovami autora, zo zbierky vyplýva jeden skreslený obraz rýchlo klesajúcej, voči väčšine znevýhodnenej populácie s deformovanými demografickými a spoločensko-štruktúrnymi ukazovateľmi. V období medzi rokmi 1991 až 2011 sa znížil počet maďarských obyvateľov na Hornej zemi o 19 %, hoci v krajine sa zvýšil počet obyvateľov o 2,3 %. Dôsledkom toho pomer počtu obyvateľov maďarskej národnosti v krajine v spomínanom období klesol z 10,8 % na 9 %. (V období po druhej svetovej vojne bola najvyššia hodnota v roku 1961, a to 12,4 %, kým v roku 1921 to bola hodnota až 21,7 %.) Strata etnického územia nadväzuje na jednej strane na prirodzený úbytok a na druhej strane - a to je dôležitejšia príčina - na silnú asimiláciu. Ak sa na predchádzajúci ukazovateľ pozrieme zblízka, zistíme, že hodnota plodnosti Maďarov je nižšia o 20 - 25 %, ale úmrtnosť je o 20 % vyššia ako priemer v krajine. V prípade asimilácie je najdôležitejšou kauzálnou príčinou vysoký počet zmiešaných manželstiev: zo štúdie Csepeli-Örkény- Székelyi z roku 2002 a Gyurgyíkom publikovaného výskumu z roku 2004 jednoznačne vyplýva, že zo zmiešaných maďarsko-slovenských manželstiev sa narodené deti v 80 % stanú príslušníkmi väčšinového národa. Podľa Lászlóa Gyurgyíka maďarská menšina na Hornej zemi zaznamenala v 90. rokoch minulého storočia pokles až o 60 %, čo sa mohlo pripísať postupu asimilácie obyvateľstva, 26 % sa pripísalo prirodzenej úmrtnosti obyvateľstva, 14 % skrytej migrácii, poprípade sa mohlo pripísať nepresnosti registrovaných údajov. Na prelome storočia boli tieto isté príčiny rozhodujúce, len význam neskoršieho faktora sa stal dôležitejším. Kvôli vysokému počtu neznámych národností však môže byť počet Maďarov vyšší oproti sčítaniu z roku 2011. Gyurgyík sa vo svojej knihe venuje zvlášť jednej štúdii, ktorá sa zaoberá témou, z ktorej vyplýva, že kým počas sčítania ľudu v rokoch 1991 a 2001 iba malá časť obyvateľstva zatajila svoju národnosť (0,2 a 1 %) - vo väčšine prípadov išlo o cudzincov -, zatiaľ v roku 2011 až 7,1 % obyvateľstva, čiže viac než 382 tisíc ľudí si vybralo túto kategóriu. Podľa analýzy „skrývajúcej sa“ populácie obecnej štruktúry sa autor domnieva, že počet Maďarov je o 25 tisíc vyšší ako registrovaný, takže zníženie počtu obyvateľstva je už „iba“ 15 % v posledných dvoch desaťročiach. Zvláštnosťou a zaujímavosťou zbierky je tematika zaoberajúca sa dvojitou identitou hornozemských Rómov, v rámci toho podtitulok, ktorý sa zaoberá ich postojom voči Maďarom. Pravdepodobne aj pre čítajúcu odbornú verejnosť je menej známy fakt že pri odhade počtu obyvateľov rómskeho pôvodu na Slovensku sa nevychádza z objektívnych údajov z posledných troch sčítaní obyvateľstva, ale - proti všetkým metodologickým a etickým zásadám - ako základ používajú výsledky sčítania ľudu z rokov 1970 a 1980 (čiže z týchto údajov vyvodzujú súčasné výpočty), keď úlohou sčítacích komisárov bolo tzv. objektívne registrovanie Rómov na základe poznávacích znakov. Podľa údajov z československého sčítania ľudu v roku 1980, z počtu 200 tisíc Rómov (alebo považovaných za nich) 20%, čiže 40 tisíc osôb sa hlásilo k maďarskej národnosti. Gyurgyík sa na základe výpočtov rómskej populácie - bral ohľad na v poslednom čase rastúcu snahu o priznanie národnosti - domnieva, že 12,5 % tých, ktorí sami seba považujú za Maďarov, a 12,9 % tých, ktorí majú maďarský materinský jazyk, môžu patriť k Rómom.
