Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Recenzie
150 Recenzie Posledná časť knihy nesie názov Na ceste k pádu komunizmu (1988 - 1989). Analyzuje vzťah maďarskej diplomacie k maďarskej menšine na Slovensku na základe dokumentov maďarského veľvyslanectva v Prahe, generálneho konzulátu v Bratislave. V rámci toho sa ako samostatná téma vynára otázka jednotlivých menšinových podaní. Podľa chápania Árpáda Popélya významnú úlohu zohrávajú maďarské podania a petície z rokov 1988 - 1989, ktoré v mnohom prispeli k tomu, že maďarské spoločenstvo v Československu zohralo v procese zmeny režimu podobne aktívnu a iniciatívnu rolu ako v Sedmohradsku. Spomedzi týchto podaní Popély vyzdvihuje materiály skupiny okolo Duraya, materiály Csemadoku a maďarskej sekcie Zväzu slovenských spisovateľov, čo zdôvodňuje nasledovne: „Najšpecifickejšie a najväčšiu odozvu vyvolávajúce boli tie štyri podania, ktoré na prelome rokov 1988 - 1989 sformulovali a doručili najvyššiemu pražskému, resp. bratislavskému štátnemu a straníckemu vedeniu Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu, čiže Csemadok, predstavitelia ilegálneho Výboru na ochranu práv, reformní komunisti odstavení po roku 1968 a okolo nich zomknutí intelektuáli, ako aj maďarská sekcia Zväzu spisovateľov.“ Na ceste k zmene režimu autor vyzdvihuje krízu obojstranných maďarsko-československých vzťahov, ku ktorej prispelo jednak vysielanie programu Panoráma zaoberajúce sa maďarskou menšinou, ako aj interview s Alexandrom Dubčekom a jeho dôsledky. Medzi konfliktmi sa zjavuje aj pozastavenie výstavby vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, čo predstavovalo vyvrcholenie krízy maďarsko-československých vzťahov. V poslednej časti knihy autor píše už o menšinových politických aspektoch demokratizácie spoločnosti, zhrnul tu názory dokumentov maďarského ministerstva zahraničných vecí týkajúcich sa Csemadoku a ďalších novovzniknutých menšinových hnutí. V súvislosti s hláseniami generálneho konzula autor poznamenáva nasledovné: „...tieto názory vznikli ešte v situácii neustále sa meniacich, kryštalizujúcich sa politických pomerov. Mnohé z ich postrehov, resp. sformulovaných obáv však ani po upokojení politickej situácie nestratili z platnosti a ako o tom svedčia aj udalosti, potvrdili sa.” V knihe Árpáda Popélya sú vykreslené udalosti týkajúce sa Maďarov v Československu v kritickom polstoročí, ktoré je aj samo osebe nositeľom mnohých krízových javov a existenciálnych ohrození. Kniha zredigovala do jedného celku celý rad textov zapĺňajúcich dosiaľ biele miesta v histórii, a tak sa snaží vidieť najdôležitejšie aspekty histórie maďarskej menšiny v Československu po roku 1945 v syntéze. Politická elita menšiny sa počas histórie uplynulých päťdesiatich rokov zaťažených diskontinuitou, bezprávím a neexistenciou prostriedkov v čase vlády jednej strany úplne vymenila, presnejšie povedané, každá jedna mocenská elita sa snažila vytvoriť si svoje lojálne maďarské skupiny. Úprava starších textov do jedného zväzku poskytuje jednak akúsi oporu, avšak naznačuje aj riziká takejto metódy. Napríklad tematiku jednotlivých kapitol obmedzujú skúmané pramenné zdroje, ktoré väčšinou odzrkadľujú len nejakú časť danej epochy. Obdobie rokov 1945 - 1989, najmä päťdesiat rokov vlády jednej strany si vyžaduje komplexnú analytickú prácu založenú na prvotnom výskume v archívoch, a preto v skutočnosti prácu zameranú na zistenie faktov a ich organizáciu, nasledujúcu tradíciu popisu maďarskej menšinovej histórie a metodologickú prácu. Dôležitou novinkou jednotlivých kapitol je, že sa autor snaží používať československé pramene aj pramene z Maďarska. Materiály pražského veľvyslanectva a bratislavského konzulátu predovšetkým z Krajinského archívu Maďarského národného archívu sa ukázali užitočnými prameňmi pri histórii rokov 1968 - 1969, resp. udalostí predchádzajúcich zmene režimu. V kapitole venovanej ranej histórii Csemadoku nedokážu hlásenia maďarského konzula nahradiť pramene, ktoré sú k dispozícii v archíve organizácie. Nedostatky môžeme pociťovať v súvislosti s metodológiou, ako aj s pramenným materiálom. Spracovanie dobovej tlače, ako aj spomienok by popri archívnych prameňoch mohli poukázať na nové perspektívy a hlbšiu analýzu danej témy. Predovšetkým pri výskume obdobia bezprávia je potrebné vyzdvihnúť dôležitosť osobného pohľadu a spomienok. K tomu, až na ojedinelé výnimky, v tejto knihe nedošlo. Vzhľadom na to, že pri formovaní kolektívnej pamäti maďarskej menšiny zohrávajú významnú úlohu intelektuálne, osobné politické spomienky, ich ďalší výskum by dokázal tému obohatiť o ďalšie odtienky, mohli by pomôcť aj výskumu témy z rôznych hľadísk.