Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Recenzie
146 Recenzie kvôli novátorskému prístupu, forme diskurzu, ale preto, že z tradičného politicko-historického štýlu vystúpil s odvážnymi a sviežimi otázkami. Tieto otázky sú nesmierne jednoduché: Kým boli aktivisti a čo vlastne chceli? Ako si predstavovali miesto Maďarov v prvej Československej republike? Aký mali názor na pozemkovú reformu, na stav školstva, nedoriešené právne a finančné otázky? Ako prispôsobili vlastné politické názory vládnucim republikánskym stranám, ideológii Pétky8? Dielo je podrobným a poctivým spracovaním témy, ktorú slovenská a maďarská historická veda dlho zanedbávala. Prídavné meno zabudnutá sa objavuje v názvoch kníh alebo článkov zvyčajne vtedy, keď ide o skutočne irelevantnú tému, v tejto práci však v skutočnosti slúži na indikáciu legitímnej absencie. V prvej kapitole Simon stručne opisuje štátny prevrat a podrobne približuje chápanie nemeckého aktivizmu vo svetle doterajšej literatúry. Z toho vychádza, že českí a moravskí nemeckí sociálni demokrati, liberáli, kresťanskí socialisti, agrárnici sa po počiatočnom odmietaní začali približovať k pražskej vláde najmä po komunálnych voľbách v roku 1923, avšak ich trvanie na autonómii a požiadavka federalizácie krajiny dosť dlho hatili vstup do vlády, ku ktorému došlo až v októbri roku 1926. Druhá polovica dvadsiatych rokov bola zlatým vekom sudetonemeckého aktivizmu: tieto strany pravidelne dostávali viac ako dve tretiny hlasov nemeckých voličov a pražská vláda mala až do roku 1938 nemeckých ministrov. Avšak v tridsiatych rokoch, vďaka napätiu spôsobenému veľkou hospodárskou krízou, vzmáhaniu sa národného socializmu, zosilneniu Sudetonemeckej strany a vnútorným napätiam v československom politickom živote sa spoločenská podpora nemeckého aktivizmu postupne strácala, až napokon v roku 1938 mohla rátať s jednou šestinou hlasov po nemecky hovoriacich občanov. Dodajme však, že maďarský aktivizmus sa nikdy nedostal k požiadavke autonómie alebo federalizácie. Vznik maďarského aktivizmu v roku 1923 - Simon to spočiatku spája so založením Spolku republikánskych maďarských maloroľníkov a poľnohospodárov - bol odpoveďou na novú situáciu a aj v rámci nej na pozemkovú reformu. Zatiaľ čo vodcovia často očakávali politické a ekonomické výhody, ostatní účastníci si väčšinou chceli ukrojiť z pozemkov rozdeľovaných na južnom Slovensku, poprípade ich pomýlila propaganda o nezávislosti, hojne prezentovaná zo strany aktivistických politikov všetkých čias. Poľnohospodár István Csömör, ktorý čoskoro zvíťazil nad Csánkim, zostal ústrednou postavou maďarskej aktivistickej politiky až do roku 1938 - pod dohľadom inšpektorov delegovaných do vedenia strany z československej agrárnej strany. Simon citlivo a s ohľadom na ďalší život otvára Csomorovu životnú cestu, pripomenúc jeho osud po roku 1938 i po roku 1945. A historik si dal záležať aj na tom, aby do svojej knihy zakomponoval aj spomienky príbuzných. Život gazdu z Kalnej nad Hronom nepoukazuje na politika veľkého formátu a preukázateľne mal aj veľa finančných výhod z kooperácie s politickou mocou, ale autor je natoľko citlivý, že si všíma celistvosť jeho životnej dráhy a ukazuje rozdiel medzi kompromisom a oportunizmom. Avšak Csomorova strana (podobne ako ostatné aktivistické sily) sa nedokázala profilovať ako samostatná politická sila, jej zástupcovia sa dostali do pražského parlamentu len v pozadí veľkých centralistických strán ako náhradní poslanci. Autor v knihe členenej do deviatich kapitol presvedčivo dokazuje, že v uvažovaní každej jednej maďarskej politickej sily na Slovensku bolo prítomné vyrovnanie sa s Prahou a možnosť prijatia aktivistickej roly. Bola na to pripravená nielen línia maďarskej sociálnej demokracie vedená Ignácom Schulczom, ale aj krídlo kresťanských socialistov charakterizované menom Jenôa Lelleyho. Aj pokusy Józsefa Szentiványiho a jeho druhov v rámci národnej strany mali tiež aktivistickú odozvu v podobe Mohácsyho maloroľníckej strany. V týchto pokusoch je dôležité vidieť regionálne rozdiely maďarskej politiky na Slovensku - sú miesta, kde vplyv jednej osoby (Leiley) stelesní „západoslovenský“ smer, zatiaľ čo časté nezhody medzi bratislavskou a košickou vetvou sociálnych demokratov poukazujú na strategické rozdiely. Väčšina týchto aktivistických pokusov však prebehla v dvadsiatych rokoch. Pohyby tridsiatych rokov, definované ako „neoaktivizmus“, dostali do popredia tých istých ľudí, ktorí sa už kedysi neúspešne pokúsili o oslovenie maďarského spoločenstva. Na rozdiel od verejného života sudetských Nemcov sa v
