Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
O nás
Spoločenské vedy na Slovensku a Fórum inštitút... 117 v inštitúciách neraz významnú úlohu. Nájsť pre nich nový inštitucionálny priestor založený na flexibilnej modernej štruktúre bola výzva, ktorú dokázal naplniť Károly Tóth a jeho spolupracovníci. To, že sa našla takáto osobnosť, ktorá dokázala pripraviť a realizovať projekt výskumnej, zbierkotvornej, edičnej a knižničnej inštitúcie a spojiť po Slovensku roztrúsenú maďarskú vedeckú komunitu v ťažkých podmienkach transformačného vývoja na Slovensku, iste nie je vecou náhody. Je to aj výsledkom dlhodobej prípravy a organizačnej praxe, ktorú organizátori Fórum inštitútu získali predovšetkým po novembri 1989. Z hľadiska vývoja spoločenských vied na Slovensku Fórum inštitút dokázal kompenzovať deficity slovenskej vednej aj národnostnej politiky, vyplývajúce z nedostatku výskumných kapacít, nedoceňovania a v súčasnosti aj dehonestácie spoločenských a humanitných vied a deficitov vo financovaní vedy a školstva na Slovensku, vrátane deficitu koncepcie národnostnej politiky a funkčného modelu podpory kultúry a školstva národnostných menšín (o vede už ani nehovoriac). Prínos existencie Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne pre slovenskú spoločnosť a slovenskú vedu môžeme sledovať vo viacerých líniách: Bez pochybností môžeme konštatovať, že existencia pracoviska bola prínosná nielen pre maďarskú komunitu na Slovensku, ale aj pre vývoj spoločenských vied na Slovensku a pre slovenskú spoločnosť. Je to jedna z prvých výskumných inštitúcií, ak nie v tom čase jediná, ktorá dokázala existovať mimo oficiálnych štruktúr slovenskej vedy a slovenského školstva9. Zároveň treba pripomenúť, že to nebolo preto, že by sa jeho organizátori bránili vytvárať štruktúru financovanú zo štátnych prostriedkov, ale preto, že štát nemal záujem podporovať samostatnú a nezávislú štruktúru, na ktorej by sa robil nezávislý spoločenskovedný výskum zameraný na južné Slovensko a menšinovú problematiku. Vytvorenie inštitúcie založenej na financovaní z peňazí rôznych nadácií, občianskych združení, zo slovenských, maďarských, európskych či mimoeurópskych zdrojov v čase, keď nebol efektívne rozbehnutý systém podpory menšinových kultúr ani na slovenskej, ani na maďarskej strane, ani systém podpory vedeckých projektov grantovými agentúrami, bolo odvážnym krokom. Navyše využívanie financovania projektov zo zahraničných zdrojov bolo vnímané vo vtedajších slovenských politických špičkách veľmi nepriaznivo. Podobne negatívne boli v tom čase vnímané aj snahy o vytváranie nadnárodných či cezhraničných prepojení medzi krajinami stredoeurópskeho priestoru. Príkladom môže byť odmietanie myšlienky Karpatského euroregiónu. Zmluva o vytvorení združenia bola podpísaná v roku 1993 v Debrecíne bez slovenskej účasti. K zakladajúcim členom (Ukrajina, Maďarsko, Poľsko) sa Slovensko pripojilo až v roku 1999. V tomto smere bol tento spôsob financovania nielen odvážny a riskantný, ale vo veľkej miere jedinečný. Špecifikom Fórum inštitútu a inšpiráciou pre zakonzervované štruktúry slovenskej vedy a školstva je spôsob, akým Fórum inštitút pracoval so svojimi externými spolupracovníkmi, ktorí však vytvárajú vo vedeckej oblasti ťažiskové výsledky Fórum inštitútu. Pred niekoľkými dňami na pracovnej ceste v Centre spoločenských a psychologických vied - Spoločenskovednom ústave SAV - riaditeľ jedného českého výskumného ústavu z oblasti historických vied na otázku našej doktorandky, na čom v 9 Inštitút pre verejné otázky (IVO) vznikol až v roku 1997.
