Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
O nás
Spoločenské vedy na Slovensku a Fórum inštitút... 115 rali podmienky a rámce pre vzájomnú spoluprácu. Tak aj ja som sa snažil empaticky vnímať ich názory, postoje a argumentácie. Tento priamy kontakt nepochybne ovplyvnil moje odborné a občianske postoje. Nemôžem nespomenúť predovšetkým ľudí, ktorých mená na dnešnej konterencii zaznejú asi viackrát: Károlya Tótha, s ktorým sme boli v bezprostrednom kontakte od vzniku inštitútu a korektné vzťahy sa prejavili na vzájomnej participácii na projektoch Fórum inštitútu a Spoločenskovedného ústavu, pri zbere údajov do našich výskumov a pri príprave viacerých publikácii, vrátane mojej poslednej monografie Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom4. Nemôžem zabudnúť na našu košickú spolupracovníčku Máriu Kulcsárovú, s ktorou sme zase spolupracovali na témach a projektoch Fórum inštitútu, ktoré sa viazali ku Košiciam. Bola neoceniteľnou poradkyňou pri príprave našich projektov na Spoločenskovednom ústave SAV. Z môjho pohľadu, beztoho, aby som eliminoval význam ostatných kolegov, s ktorými som na Fórum inštitúte spolupracoval a ich prácu si veľmi vážim, musím spomenúť predovšetkým Lászlóa Végha, ktorý bol na úplnom začiatku všetkých mojich kontaktov s maďarskou vedeckou komunitou. Od polovice 80-tych rokov, od békeščabianskych etnografických dní, sa môj program pri pobyte v Bratislave len málokedy zaobišiel bez návštevy úradu Rady vlády pre národnosti. Neskôr sa tieto návštevy preniesli do Šamorína, kde som v archíve strávil mnoho dní, nielen pri štúdiu, ale aj debatách. Môj pohľad na Fórum inštitút pre výskum menšín v Šamorľne, na jeho organizačnú štruktúru ako inštitúciu spoločenských vied na Slovensku je pohľadom z vonku, ale aj trošku z pozadia. Je to dané tým, že nie som priamo prepojený s inštitútom, ale intenzívne a dlhodobo s ním spolupracujem. Pozícia Fórum inštitútu je naozaj špecifická. Z vedného hľadiska je súčasťou slovenského aj maďarského výskumného priestoru. Veda však nie je slovenská alebo maďarská, je svetová (aj európska). Veda je, vo svojej čistej podobe, nadnárodná a princípy, ktoré zdieľa a využíva, by mali byť uplatniteľné bez ohľadu na jazyk, ktorý používa. V tomto zmysle by vedecká práca mohla byť prototypom interetnickej a nadnárodnej spolupráce, pravda, ak by ju neviazali potreby, ktoré v istom zmysle vyvolali aj vznik Fórum inštitútu. V prírodných a technických vedách nedochádza k vzniku podobných výskumných pracovísk založených na etnických základoch. Spoločenské a humanitné vedy však majú svoje špecifiká a stavajú aj na národných a etnických základoch, lebo výskum jazyka, kultúry, politiky, ale aj dejín je závislý aj od etnických faktorov. Čerpajú z tohto prostredia, hodnotia ho, analyzujú aj interpretujú, rešpektujúc etnické a kultúrnohistorické súvislosti aj históriou zakorenené zvyklosti. Robia tak väčšinou (aspoň zatiaľ) prostredníctvom národného jazyka. Práve polovica 90-tych rokov bola zlomovým obdobím v slovensko-maďarských vzťahoch. Na jednej strane podpísanie slovenskomaďarskej základnej zmluvy v roku 19955, ale na druhej strane výrazné politické konflikty vnútropolitické aj medzinárodnopolitické, bariéry v podpore menšinových aktivít a 4 ŠUTAJ, Štefan. Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom. Prešov : Universum, 2014. 5 K tejto problematike napr. ŠUTAJ, Štefan. Analyse der Debatte um den ungarisch-slowakischen Grundlagenvertrag vom März 1995. (Macht der Mythen. Geschichtsstereotypen im slowakisch-ungarischen Verhältnis). In Südost Europa, Zeitschrift für Gegenwartsforschung, H 9-10, 46 Jahrgang 1997, 471-491.
