Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
V dvojitom zovretí 109 strany nikdy neprijímali Židov. Pravda, veľmi ani protestantov či liberálne zmýšľajúcich, čiže v prípade tejto strany nešlo o vylučovanie na rasovom základe. Na dôvažok tí, ktorí po prvej viedenskej arbitráži razili antisemitskú rétoriku najviac, prišli takmer bez výnimky z tej Maďarskej národnej strany, v ktorej pred rokom 1938 Židia zastávali významné pozície. Nemožno si nevšímať taktiež skutočnosť, že časť strany, ktorá zostala na Slovensku a ktorú viedol János Esterházy pôvodne z Krajinskej kresťanskosocialistickej strany, sa nevydala na túto cestu. Hoci verejný diskurz na tisovskom Slovensku bol plný antisemitizmu, Maďarská strana a jej vedúci predstavitelia včítane Esterházyho udržiavali dištanciu od takéhoto druhu komunikácie35 36. Tejto móde nepodľahli dokonca ani predstavitelia pronemeckého krídla strany. Ani Mihály Csáky, ani Norbert Duka Zólyomi. Posledný menovaný, ktorého bratislavský Národný súd obvinil z fašizmu a odsúdil, od februára 1943 až do konca vojny ubytovával vo svojom dome Židovku, ktorá žila s rodinou pod falošným menom ako vychovávateľka jeho detP6. Tento rozdiel bol možno daný tým, že zatiaľ čo Esterházy a jeho súputníci boli považovaní za oponentov režimu a ako predstavitelia menšiny pozerali na Židov do istej miery ako na svojich prirodzených spojencov, Jarossovci sa dostali v Budapešti do mocenských pozícií a akýsi vnútorný tlak vyhovieť unášal ich k stotožneniu sa s Imrédyho líniou. To ich, samozrejme, nezbavuje zodpovednosti, no môže poslúžiť ako určité vysvetlenie ich postojov. Židia žijúci na arbitrážnom území boli po novembri 1938 vystavení nielen verbálnym útokom, ale takmer ihneď sa odštartovalo aj ich vylučovanie z verejného a hospodárskeho života a tým aj ich existenčné znemožnenie. Ako napríklad v Dunajskej Strede, kde boli prepustení zo štátnych služieb už v čase vojenskej správy, potom zo zastupiteľského zboru mesta a nakoniec boli úplne vylúčení i z verejného života. Oslavy prvého „slobodného" sviatku 15. marca v roku 1939 a vztýčenie štátnej vlajky už prebehli bez ich oficiálnej účasti. Pramene a literatúra Archivné pramene Magyar Nemzeti Levéltár - Országos Levéltár (MNL OL), f. K149 A Sárospataki Református Kollégium Tudományos Gyűjteményei, (SRKTGV), Fsz. Kt. 62. Slovenský národný archív (SNA), f. Ministesrtvo vnútra (MV) 35 Esterházy a jeho strana, samozrejme, nebola celkom bez antisemitizmu v istom zmysle. Esterházy pravdepodobne patril do tej skupiny antisemitov, ktorí mohli súhlasiť s určitými reštrikciami, pokiaľ išlo o pozície Židov v hospodárskom a verejnom živote, no odmietali podporovať obmedzenia ich práv a slobôd, ich odlúčenie a deponovanie. To potvrdzuje i fakt, že v čase slovenského holokaustu bol ochotný poskytnúť aktívnu pomoc osobám v okruhu svojich známych. 36 Štátny archív Bratislava (ŠA BA), Okresný ľudový súd v Bratislave, 250/1946.
