Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
V dvojitom zovretí 107 Stretnutie s Horthyho režimom očakávali napriek tomu s nemalou úzkosťou, a že nie bezdôvodne, o tom ich mohli presvedčiť prvé dni po pripojení. Napochodovanie honvédov bolo totiž na viacerých miestach sprevádzané menšími či väčšími incidentmi. Najčastejší bol ten, pri ktorom z radov frontových veteránov vítajúcich honvédov v poslednej chvili odvolali Židov alebo kerf osoba izraelitského vyznania poverená prednesením uvítacieho prejavu nemohla predniesť svoj prejav (ako sa to stalo v Tornali)26. Inde rozbili okná synagógy, v Komárne sochu Móra Lipschera, ktorý ako prvý v regióne operoval mozgový nádor27, v Dunajskej Strede výklady židovských obchodov. Antisemitizmus sa však pomaly infiltroval do verejného diskurzu aj v ostatných sídlach arbitrážneho územia. Hoci za predchádzajúcich dvadsať rokov otvorený antisemitizmus v maďarskom verejnom živote a tlači na Slovensku úplne absentoval, nemôžeme ho celkom považovať iba za „import” dovezený spoza druhej strany trianonských hraníc, veď - ako sme sa o tom už zmienili - bol v slovenskej spoločnosti vždy prítomný. Ostatne, Maďari pripojených území - aspoň v tomto ohľade - sa rýchlo učili. Zjednotená maďarská strana, ktorá predtým udržiavala dištanciu od antisemitizmu, si ihneď osvojila slovník krajnej pravice a vo verejných prejavoch jej vedúcich činiteľov sa už koncom r. 1938 objavila požiadavka na urýchlené riešenie židovskej otázky. V tomto ohľade sa držali síce vzorov, ktoré existovali už predtým, v diskurze, ktorý diktoval predovšetkým Andor Járass, sa do popredia dostala - namiesto v Maďarsku obvyklých ekonomických a sociálnych prvkov - najmä otázka vernosti hornozemských Židov k národu. Obvinenia známe už aj zo skoršieho obdobia - hornozemskí Židia po Trianoné sa nepostavili na stranu Maďarov, ale utiekli z potápajúcej sa lode a slúžili cudzím (t. j. československým) záujmom - v skutočnosti až teraz získali na váhe a význame28 29. Noviny Felvidéki Újság vychádzajúce v Košiciach (aj keď o nejaký čas neskôr) zhrnuli obvinenia vznesené proti hornozemským Židom do týchto bodov: drvivá väčšina židovstva nebola verná Maďarom; zakladali české strany na južnom Slovensku; viedli maďarských roľníkov do Prahy a napísali im na tabule, že sú jazykom Maďari a duchom Čechoslováci; boli vedúcimi maďarskej sekcie československej sociálnej demokracie; boli vedúcimi komunistickej strany; najviac hanobili Maďarsko v maďarsky písaných propražských novinách; hlasovali masovo za československé strany28. Proti takýmto demagogickým obvineniam zosnovaným z poloprávd sa obviňovaní síce pokúšali obhajovať, avšak k dispozícii mali na to už len obmedzené prostriedky, pretože v tom čase už Židia boli vytesňovanľ tak z verejného života, ako aj z tlače. Na pripojenom území sa sem-tam ešte začiatkom r. 1939 mohli ozvať v tlači. Vo februári 1939 sa Béla Pick pokúšal oživovať v dunajskostredských novinách Csallóközi Hírlap 26 Porovn. Gaál, Imre: Száz év Tornaija történetéből, 1848-1948. Somorja, Méry Ratio, 2001, 245-246. 27 Michela, Miroslav: A holokausztkomáromi történetéhez. Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2015, č. 2. 125. 28 Pozri medzi inými priznanie Andora Jarossa v procese pred Ľudovým súdom. Karsai, László - Molnár, Judit (eds.): Az Endre-Baky-Jaross per. Budapest, Cserépfalvy Kiadó, 1994,154. 29 Felvidéki Újság, 06. 06.1942. p. 3.
