Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Attila Simon V dvojitom zovretí Židia južného Slovenska medzi Trianonom a Osvienčimom Štúdia sa zaoberá postavením a identitou židovského obyvateľstva žijúceho na dnešnom území južného Slovenska v rokoch 1918 - 1944. Autor poukazuje na to, že po vzniku prvej ČSR sa zmenilo nielen postavenie tohto obyvateľstva, ale začala sa aj ich postupná disimilácia od maďarstva. Autor poukazuje na to, že v politickom a spoločenskom kontexte prvej republiky sa Židia žijúci na Slovensku dostali proti svojej vôlí do krížovej paľby slovensko-macľarských národnostných konfliktov a stali sa terčom ostrých útokov z jednej i z druhej strany, pričom museli znášať nepriazeň slovenského i maďarského nacionalizmu. V druhej časti štúdie sa autor zaoberá tým, aký prelom znamenala v živote židovstva žijúceho na arbitrážnom území zmena hraníc v roku 1938. Dôležitým konštatovaním autora je však aj to, že konečné vyústenie osudov židovstva žijúceho na tomto území a tých Židov, kton zostali na území Slovenskej republiky, bolo rovnaké. Autor nevidí rozdiely v prístupe maďarskej a slovenskej spoločnosti k židovskej otázke - skúšku ľudskosti a solidarity zložili obe rovnako na nedostatočnú. Kľúčové slová: južné Slovensko, židovstvo, identita, holokaust___________________________________________ V Československej republike vyhlásenej 28. októbra 1918 sa podľa sčítania ľudu z roku 1921 ocitlo približne 355 tisic osôb izraelitského vyznania, z ktorých 126 tisíc žilo v českých krajinách, 136 tisíc na Slovensku a 93 tisíc v Podkarpatskú1. Týchto 355 tisíc osôb však zďaleka nemôžeme považovať za jednu komunitu, nakoľko bola značne štruktúrovaná tak po stránke sociálneho postavenia a religiozity, ako aj materinského jazyka svojich členov: Židia žijúci v českých krajinách sa líšili od Židov na Slovensku a najmä v Podkarpatskú nielen jazykom, majetkovými pomermi a stupňom modernizácie, ale i stupňom asimilácie s väčšinovým obyvateľstvom. Podobné regionálne rozdiely môžeme zistiť aj na základe ich vzťahu k ortodoxii a neológii alebo k sionizmu. Pokiaľ ide o užšie územie Slovenska, môžeme konštatovať, že rozhodujúca väčšina tu žijúcich 136 tisíc osôb sa asimilovala s Maďarmi, boli to „Maďari Mojžišovej viery”. Dokazuje to i fakt, že pri sčítaní ľudu r. 1910 sa 78 % Židov hlásilo k maďarskej národnosti1 2, pričom pod maďarsko-slovenskou etnickou hranicou bol tento pomer takmer 100 %. Pre tento vývoj podáva najucelenejší výklad teória asimilačnej spoločenskej zmluvy spájanej s menom Viktora Karádyho3, ktorá predpokladá existenciu nepísanej zmluvy medzi maďarskou elitou obdobia dualizmu a židovstvom v Maďarsku. Pod-1 Čermáková, Radka: Československá republika - Nový štát ve strední Evropë a židé. In Soukupová, Blanka - Zahradníková, Marie (ed.): Židovská menšina v Československu ve dvacátych ietech. Praha, Židovské múzeum v Prahe, 2003,15. 2 Popély, Gyula: Népfogyatkozás. A Csehszlovákiai magyarság a népszámlálások tükrében 1918-1945. Budapest, Regio, 1991, 61. 3 K téme občianstva Židov v Uhorsku , ich úlohy v modernizácii krajiny a o asimilačnej spoločenskej zmluve pozri Karády, Viktor: Zsidóság, modernizáció, asszimiláció. Tanulmányok . Budapest, Cserépfalvi Kiadó, 1997.
