Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
92 László Szarka va snažila o presadenie konsociačného modelu spoločného vládnutia s demokratickými silami väčšinového národa. Reálnosť ďalšieho spoločného postupu, nadväzujúceho na počiatočné úspechy, však bola spochybnená jednak v dôsledku razantnej diferenciácie slovenskej politickej scény a nástupu extrémnych nacionalistických síl, jednak kvôli rýchlemu rastu popularity dvoch ďalších maďarských hnutí - Spolužitia a Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, ktoré vznikli na jar 1990. O strategických predstavách, racionálnych stanoviskách a operatívnych analýzach, vychádzajúcich z multikultúrneho prístupu k riešeniu národnostnej otázky, založenom na liberálnom svetonázore vedúcich predstaviteľov MNI, vyšlo zakrátko najavo, že nie sú celkom vhodné pre riešenie čoraz častejšie vznikajúcich konfliktných situácií. Politické strany slovenskej väčšiny — bez výnimky — začali čoraz viac inklinovať k legitimačnej báze národného štátu, čo permanentná česko-slovenská ústavnoprávna kríza ešte viac urýchlila. Parlamentné voľby 8. - 9. júna 1990 síce koalícii VPN a MNI ešte priniesli víťazstvo so ziskom 29 % hlasov, no vyhrotený politický boj okolo jazykového zákona už zreteľne naznačil rezervy predčasne narodeného konsociačného modelu. Rozpadom VPN roku 1991, postupným rastom vplyvu Hnutia za demokratické Slovensko pod vedením Vladimíra Mečiara a zavŕšením ústavnej krízy rozdelením Československa vznikla situácia, pre riešenie ktorej neboli liberálne konsociačné predstavy MNI vonkoncom použiteľné. VII. snem MNI v marci 1991 prijal nové Stanovy, ktoré mali pripraviť pôdu k premene hnutia na skutočnú politickú stranu. Novým predsedom sa stal László A. Nagy. V krátko trvajúcej vláde Jána Čarnogurského, ktorá nastúpila po páde Mečiarovej vlády, MNI figurovala ako samostatný koaličný partner, jej predstavitelia zastávali dve miesta námestníkov ministra a jedno miesto podpredsedu vlády. Na VIII. sneme MNI v januári 1992, ktorým sa zavŕšilo obdobie transformácie hnutia na stranu, sa MNI sa premenovala na Maďarskú občiansku stranu (MOS) a prijala aj nový program, ktorého viaceré prvky sa stali aktuálnymi úlohami až v koaličnej vláde za účasti politickej reprezentácie maďarskej menšiny po roku 1998. Všeobecný program z roku 1992, ktorý bol prijatý pod názvom Sloboda a zodpovednosť, ako aj špecifický menšinový program pod názvom Bohatá menšina je takou komplexnou analýzou siúiácie a sumarizáciou úloh, ktorou sa v posledných rokoch existencie československého štátu MOS podujala zarámcovať možnosti výkonu menšinovej politiky. V programe sa navrhuje ustanoviť územia, kde je zastúpenie Maďarov, resp. príslušníkov iných národnostných menšín vyššie ako 5 %, za etnicky zmiešané zóny, ktorých osobitné záujmy by sa mali v procese územnosprávnej reformy čo najviac zohľadniť. MOS v programe navrhovala aj vypracovanie osobitného štatútu dvojjazyčnej zóny.6 Zvláštnu pozornosť si zasluhuje aj predstava MOS o fungovaní medzičasom vzniknutého systému viacerých menšinových strán. MOS, ktorá bola roku 1992 odsunutá na tretie miesto z hľadiska veľkosti voličskej základne, považovala za kľúčový princíp spolupráce „dohodu nezávislých politických subjektov“, v záujme zabezpečenia vzájomného uznania suverenity jednotlivých strán, nestrannosť, apolitickosť a neideologický charakter menšinovej kultúry, školstva, tlače a občianskeho sektoru. V otázkach súvisiacich s menšinovým spoločenstvom považoval program za najdôležitejšiu úlohu taktiež neustálu snahu o konsenzus.7 MOS sa roku 1992 svojím volebným výsledkom 2,29 %, predstavujúcim 23,58 % hlasov udelených maďarským stranám, nedostala ani do federálneho parlamentu, ani do Slovenskej národnej rady. V dôsledku tejto skutočnosti bolo potrebné opätovne prehodnotiť politickú stratégiu strany. V parlamentných voľbách 1994 bola MOS nútená prijať veľmi nevýhodnú koaličnú zmluvu s koalíciou MKDH - Spolužitie. Len takýto krok jej zaručoval „prežitie“, a zároveň dohoda prispela ku konsolidácii maďarského menšinového straníckeho pluralizmu na Slovensku.
