Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

László Őllös: Prgramy madarskych strán

84

László Öllös

inštitúcií a v samosprávnych orgánoch obcí na južnom Slovensku, s tým súvisí dilema, či má mať maďarský inštitucionálny systém na Slovensku pluralistický alebo centralistický charakter. Tretiu oblasť tvoril odlišný charakter vzťahov so stranami v Maďarsku.

Súhrnom: prvá koncepcia bola založená na predstave pluralistickej menšinovej spoločnosti a politického života v rámci vytvárajúcej sa ústavnej demokracie. Nemal to byť monopol niekoľkých spoločenských organizácií, ale systém vytvorený viacerými rozličnými spoločenskými organizáciami, ktorý je schopný pružne sa meniť podlá spoločenskej potreby. Politický život maďarskej menšiny na Slovensku si zástancovia tejto koncepcie predstavovali prostredníctvom pôsobenia maďarských strán na Slovensku, sformovaných na základe politických ideológií vzniknutých v rámci západoeurópskej ústavnoprávnej tradície, a ktoré si v mnohých otázkach vzájomne konkurujú, zároveň však spolupracujú v záujme uskutočnenia národnostných cieľov Maďarov na Slovensku. Tieto strany sú maďarské strany, avšak hodnotový systém jednotlivých ideológií, ktoré reprezentujú, im otvára cestu k spolupráci so slovenskými stranami patriacim k rovnakej ideológii. Predovšetkým prostredníctvom tejto spolupráce sa otvára šanca získať v parlamente väčšinu v otázkach týkajúcich sa Maďarov, ba takto sa naskytá príležitosť aj pre účasť Maďarov vo vláde. Účasť vo vláde umožňuje, aby sa skončilo znevýhodňovanie oblastí obývaných maďarskou menšinou jednotlivými rezortami exekutívy a otvára sa priestor pre takú spoločenskú diskusiu, ktorá pripravuje pôdu pre dosiahnutie samosprávy maďarskej menšiny na Slovensku bez toho, aby ohrozovala proces zmeny politického systému a politicky izolovala maďarskú menšinu. Politický pluralizmus maďarskej menšiny na Slovensku viažuci sa k významným európskym ideovým prúdom umožňuje aj to, aby ich politické organizácie boli zastúpené vo viacerých medzinárodných politických zoskupeniach. Táto istá zásada sa vzťahovala i na kontakty jednotlivých strán s Maďarskom. Podľa toho každá

maďarská politická strana na Slovensku môže udržiavať vzťahy so všetkými politickými stranami v Maďarsku a popritom môže pestovať užšie vzťahy s tou stranou v Maďarsku, s ktorou ju spája spoločný hodnotový systém. Pravdaže, takto sa maďarské strany na Slovensku a ich politici nezapájajú do predvolebných bojov v Maďarsku, nezúčastňujú sa na volebnej kampani ani jednej strany. Od médií v Maďarsku, ktoré sledujú aj maďarskí občania na Slovensku, však očakávajú korektné, nestranné informácie o sporoch maďarských strán a politikov na Slovensku.

Podľa druhej spoločensko-politickej koncepcie sa však má maďarská menšina na Slovensku zjednotiť do jedinej politickej organizácie, oddelene od slovenských politických strán, jej politická reprezentácia nesmie vstúpiť do vlády, musí politizovať v opozícii. Do jej politického arzenálu patrí predovšetkým vyvíjanie opozičného tlaku, ktorého nepostrádateľným prvkom je permanentná národnostná mobilizácia. Maďarská politika a verejný život musia byť riadené z jedného centra. Z toho vyplýva, že do politiky je potrebné zapojiť všetky veľké spoločenské organizácie, vrátane cirkví, a aj s ich pomocou treba Maďarov neustále mobilizovať a združovať ich do jednotného frontu. Táto korporatívna koncepcia vznikla modifikáciou postavenia Csemadoku, ktorá mu bola určená predstavami z roku 1968. Z tejto koncepcie priamo vyplýva aj systém udržiavania vzťahov s Maďarskom. Strana maďarskej menšiny udržiava úzke styky s jej blízkou stranou v Maďarsku, ich politici sa navzájom zapájajú do volebnej kampane druhej strany a médiá, ktoré sú pod ich vplyvom, jednostranne pomáhajú svojmu partnerovi.

Maďarské strany na Slovensku prezentovali navzájom blízke stanoviská predovšetkým v otázke práv národnostných menšín, vrátane vytvorenia osobitných menšinových samospráv. Hlavnými spoločnými znakmi boli nasledovné princípy:- pozdvihnutie maďarského jazyka do statusu druhého úradného jazyka v regiónoch obývaných Maďarmi;