Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
76 László Öllös a bolo by to Ministerstvo pre záležitosti národnostných menšín a etnických skupín. V rámci ministerstva by mala každá menšina vlastné oddelenie. Rozhodnutia menšinových samospráv by bolo pre ministerstvo záväzné. V prípade sporov medzi jednotlivými samosprávami by rozhodoval slovenský parlament. Regionálne a miestne samosprávne rady menšín by na príslušnej úrovni rozhodovania mali vo veciach týkajúcich sa danej národnostnej menšiny bud rozhodovacie kompetencie, alebo právo súhlasu s postupmi štátnych orgánov a orgánov miestnych územných samospráv. Do kompetencií menšinových samospráv by v rámci školstva patrilo aj právo zakladať školy, právo menovať riaditeľov, ba samospráva by mala aj schvaľovacie právo pri vymenovaní rektorov, dekanov a ich zástupcov na vysokých školách či katedrách, kde sa vyučuje v jazyku menšín. Aj financovanie školských zariadení by sa konalo prostredníctvom samospráv. Ďalej by mali samosprávy právo v spolupráci s príslušnými štátnymi orgánmi pripomienkovať aj obsahovú náplň školského kurikula. Aj samospráva v oblasti kultúry by bola postavená na analogických kompetenciách. Do jej právomoci by patrili všetky významnejšie organizácie a inštitúcie danej menšiny, čiže divadlá, múzeá, vydavateľstvá ap. Samospráva by mohla zriaďovať a rušiť takéto organizácie a inštitúcie a ona by ich samozrejme aj prevádzkovala. Kľúčovým zámerom časti zaoberajúcej sa regionalizmom je to, aby sa územnými správnymi jednotkami stali regióny združené na základe slobodnej vôle obcí. Zároveň by tieto regióny tvorili aj samosprávne celky, ktoré by vzišli z regionálnych volieb, a mali by vlastné právomoci. Podľa návrhu by v orgánoch miestnych samospráv malo byť zaručené zastúpenie tej etnickej komunity, ktorá je v danej obci v menšine. Návrh sa podrobne zaoberá aj otázkou dvojjazyčnosti. Ak pomer príslušníkov danej menšiny v obci dosiahne 20 percent, návrh predpokladá úplnú dvojjazyčnosť, ak tento pomer dosiahne 5 percent, predpokladá sa čiastočná dvojjazyčnosť. Podľa návrhu by sa financovanie kultúry a školstva národnostných menšín určovalo na normatívnom základe. Bola by to pevná suma, stanovená 8 percentami rozpočtu rezortu kultúry a 12 percentami rozpočtu školstva. Pojem kultúrnej a školskej autonómie sa objavuje aj v programe MKDH vydanom roku 1994.46 3.3. SPOLUŽITIE Návrh ústavného zákona o postavení menšín z dielne Spolužitia, ktorý strana schválila 22. februára 1994, sa vo viacerých ohľadoch podobá návrhu MKDH.47 Aj v tomto návrhu sa objavuje požiadavka školskej a kultúrnej samosprávy, regionalizmu a širokého okruhu jazykových práv. Popri mnohých zhodách sú v návrhu oproti predchádzajúcim dokumentom aj odlišnosti. Napríklad početnosť samosprávneho orgánu by závisela od veľkosti danej menšiny. V tomto prípade by mala celoštátna samospráva vlastný výkonný orgán a v návrhu je ako osobitný orgán uvedená aj inštitúcia predsedu celoštátnej samosprávy. Popritom však návrh počíta aj s osobitným právnym postavením regiónov. „Región s osobitým právnym postavením rozhoduje vo všetkých veciach, ktoré majú podstatný význam z hľadiska zachovania a rozvoja identity osôb patriacich k menšine žijúcej v danom regióne“,48 a medzi vymenovanými oblasťami sa nachádza aj zriaďovanie a spravovanie stredných a vysokých škôl. Tento návrh však nepočíta s ministerstvom pre menšiny ako súčasti vládneho kabinetu. Jedným zo zámerov návrhu je spojiť zásadu národnostnej územnej samosprávy s regionalizmom, zároveň sa však predpokladá aj vytvorenie orgánov kultúrnej samosprávy, pričom vzťah oboch samospráv nie je vyjasnený. Vysvetlenie spočíva zrejme v tom,
