Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
Programy maďarských strán 71 Podľa Spolužitia sa maďarská menšina na Slovensku musí zoskupiť do jedinej politickej organizácie, a to oddelene od slovenských politických strán. Nesmie vstúpiť do vlády, politickú činnosť musí vyvíjať z opozície. Jej charakter musí určovať idea maďarskej jednoty. V tomto duchu treba do politiky zapojiť každú veľkú spoločenskú organizáciu, vrátane cirkví, Maďarov neustále mobilizujúc a zdražujúc do jednotného frontu. Tento korporatívny model vznikol čiastočným pozmenením funkcie, ktorú chceli protagonisti „alternatívy“ z roku 1968 prisúdiť Csemadoku. K zmene došlo vtedy, keď začiatkom roku 1990 začalo byť pre funkcionárov Csemadoku jasné, že ak sa organizácia zúčastní prvých ponovembrových parlamentných volieb, príde o štátnu finančnú podporu, ktorú dostáva ako národnostná kultúrna organizácia. Tak sa zrodilo rozhodnutie, že - napriek pôvodnému zámeru viacerých funkcionárov Csemadoku - organizácia nepostaví samostatnú volebnú listinu, ale bude všemožne pomáhať pri založení a organizovaní politickej strany. Organizácia a členstvo Aj Spolužitie sa začalo najprv organizovať ako hnutie. Hlásalo jednotu maďarskej národnostnej menšiny a ostatných národnostných menšín na Slovensku. V procese výstavby svojich štruktúr mohlo počítať s podporou Csemadoku. Hlásaním národnej jednoty obraz hnutia spomedzi maďarských strán najviac zodpovedal pomerom pred rokom 1989. Deklaratívne národný charakter mu zas zaručoval legitimizačnú bázu v situácii, keď sa v dôsledku revolučných zmien v základoch otriasla autorita mnohých osôb v ich širšom či užšom okolí. 2.3. PROGRAM MAĎARSKÉHO KRESŤANSKODEMOKRATICKÉHO HNUTIA Maďarské kresťanskodemokratické hnutie zverejňuje svoj program v marci 1990. Program je inšpirovaný ideológiou kresťanského personalizmu. Podstatou kritiky režimu zo strany MKDH je tvrdenie, že „najväčšou vinou bývalého totalitného režimu je to, že metodicky ničil hodnotový systém, ktorý spájal náš ľud s kresťanskou Európu a zabezpečil mu národnú existenciu počas jedného tisícročia“,30 a „počas tohto deštrukčného pôsobenia sa otriasla naša morálka, naše mravné ideály zovšedneli a sebazáchovné schopnosti nášho ľudu boli zatlačené do úzadia“.31 MKDH hľadá východisko predovšetkým „v mravnej obnove celej našej krajiny“.32 Program podrobne analyzuje, čo rozumie pod pojmom mravnej obnovy. Kľúčové sú nasledujúce body: Podľa kresťanského ideálu človeka je človek ako Božie stvorenie jednotou tela a ducha, preto ho charakterizujú nemenné vlastnosti. Tieto tvoria jeho osobnosť, ktorej rozvoj je preňho aj najvyšším mravným zákonom. Spoločenský poriadok musí zabezpečiť naplnenie tohto zákona. Štát musí byť vybudovaný na tomto mravnom zákone a z neho odvodeného prírodného zákona. „Ideologickým základom nášho hnutia je kresťanský svetonázor, historické dedičstvo našich predkov siahajúce po Svätého Štefana.“33 Spomedzi moderných teórií štátu a práva sa hnutie hlási k tým, „ktoré sú v súlade s kresťanským svetonázorom“, čiže hlási sa k právnemu štátu, pluralizmu a ideálu sociálneho štátu.34 Pri charakteristike kresťanskej demokracie sa objavuje zásada parlamentnej demokracie, vlády ľudu a suverenity ľudu. Tieto zásady sa musia uplatniť v samosprávach aj v hospodárskom živote. Program venuje osobitnú pozornosť kresťanskému verejnému životu, pod ktorým rozumie povinnosť veriacich venovať sa budovaniu cirkvi a zapájať sa do verejného života. Deklaruje cieľ navrátenia práv cirkvám. Za hodnoty označuje lásku k mieru, národné zmierenie a odpustenie.
