Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
Programy maďarských strán 69 nezávislých komisií zložených z právnych expertov, ktorí by mohli poskytovať právne rady v otázkach týkajúcich sa demokratizácie verejného života. Výrok „právo je tam, kde sú občania vytvárajúci právo“22 naznačuje, že hnutie vidí najdôležitejšia záruku úspešného priebehu revolučných zmien práve v takomto úsilí občanov. Zároveň však MNI upozorňuje, že právne predpisy sú zastaralé, mocenské štruktúry sú nedobudované, a to všetko bude občanov v ich úsilí zdržiavať. Organizácia a členstvo V prvej etape svojho vývoja sa Maďarská nezávislá iniciatíva organizovala spontánne, ako politické hnutie. Po zverejnení jej mobilizačnej výzvy začali na mnohých miestach s maďarským obyvateľstvom vznikať základné organizácie. Organizačná báza hnutia ostala napriek tomu dosť „deravá“. Nestála za ňou nijaká bývalá masová organizácia, rozhodujúcim mobilizačným faktorom bola „atmosféra“ revolúcie. Miestne organizácie MNI zakladajú spravidla osoby, ktoré sú v opozícii ku komunistickému režimu, vrátane jeho miestnych maďarských protagonistov. Avšak načrtnutý program, ako aj politická organizácia povolaná na jeho realizáciu, sa stretla s odporom jednotlivých skupín v rámci maďarskej menšiny, a tak vznikol priestor pre formulovanie iného politického programu. 2.2. PROGRAM SPOLUŽITIA Základnú líniu programového manifestu politického hnutia Spolužitie (Együttélés) tvorí problematika národnostných menšín. Dokument schválený 31. marca 1990 neobsahuje žiadnu takú časť či kapitolu, ktorá by kritizovala komunistickú diktatúru, dokonca ani na úrovni všeobecných konštatácií o štáte a spoločnosti neobsahuje také programové body, ktoré by skúmali všeobecné otázky prechodu z diktatúry do demokracie. Každý článok predmetného dokumentu rozoberá danú otázku z pohľadu národnostných menšín, predovšetkým z pohľadu maďarskej menšiny na Slovensku. Za kardinálny problém považuje otázku politickej reprezentácie: hnutie by chcelo docieliť, aby „zastúpenie národnostných menšín v zákonodarných orgánoch bolo tvorené osobitnou reprezentáciou. Mala by mať právo rozhodovať v záležitostiach týkajúcich sa menšín.“23 Program sa okrem iného zasadzuje aj o prijatie osobitnej právnej ochrany na zabránenie majorizácie menšín. V časti pod názvom Hospodársky život hnutie formuluje cieľ vytvoriť trvalo udržateľné sociálne trhové hospodárstvo, predpokladom ktorého je privatizácia, rozvoj súkromného podnikania a miestna samospráva. Z pohľadu maďarskej menšiny je najdôležitejšou úlohou transformácia poľnohospodárskych družstiev. Základným cieľom sociálnej politiky je ochrana rodiny. Jedným z čiastkových cieľov je náprava tých opatrení minulého režimu, ktoré znevýhodňovali regióny obývané národnostnými menšinami. Ochrana prírody znamená pre národnostné menšiny predovšetkým komplexnú ochranu vlastných regiónov. V časti venovanej výchovno-vzdelávaciemu systému sú prezentované len špecifické hľadiská národnostných menšín, čiže samospráva, návrat k malým školám, rozdelenie škôl pod spoločným riaditeľstvom podľa vyučovacieho jazyka a právo na vzdelávanie v materinskom jazyku. Časť, ktorá sa zaoberá kultúrou, tiež obsahuje len menšinové hľadiská, čiže požiadavku menšinovej kultúrnej autonómie, princíp pomerného financovania, princíp slobodného rozvíjania cezhraničných vzťahov a napokon výzvu, aby „nikto nemohol spochybniť kultúrnu jednotu a jazykovú totožnosť tých častí národa, ktoré žijú vo viacerých štátoch“.24 Časť zaoberajúca sa náboženským životom sa sústreďuje tiež predovšetkým na problematiku národnostných menšín. Obsahuje dva ciele: realizáciu práva praktizovať náboženstvo v materinskom jazyku a znovuoživenie skautingu.
