Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
LÁSZLÓ ÖLLÖS PROGRAMY MAĎARSKÝCH STRÁN Kľúčové slová: madarská nezávislá iniciatíva — Maďarská občianska strana; Politické hnutie Spolužitie; Maďarské kresťansko-demokratické hnutie; Madarská koalícia; Strana maďarskej koalície 1. ÚVOD Politická reprezentácia maďarskej menšiny sa po roku 1989 konštituovala z viacerých skupín. V prvej etape zmeny režimu sa svojou štruktúrou podobala tak na slovenskú politickú elitu ako aj na elity v iných postkomunistických krajinách nášho regiónu, z hľadiska jej vnútorného usporiadania však už môžeme hovoriť o významných odlišnostiach. Za minulého režimu totiž madarská komunistická stranícka elita na Slovensku nebola súčasťou ani československého, ani slovenského najvyššieho straníckeho vedenia; maďarského člena nemal ani Politický výbor Komunistickej strany Československa, ani najvyšší orgán Komunistickej strany Slovenska. Na nižších priečkach spoločenskej hierarchie však komunisti maďarského pôvodu (maďarskej národnosti) zastávali mnohé pozície - jednak v hospodárskej sfére a potom v kultúrnych inštitúciách maďarskej menšiny. Maďarská komunistická elita na Slovensku sa však líšila od straníckej elity v Maďarsku a v Poľsku tým, že po roku 1968 - v súlade so všeobecnými pomermi na Slovensku — sa postavila proti reformnému komunizmu. Madarská komunistická elita na Slovensku tvorila mocenskú elitu brežnevovského režimu Gustáva Husáka, ktorá sa dištancovala nielen od západných liberálnych demokracií, ale — determinovaná spôsobom svojho vzniku — aj od ideí reformného komunizmu. Po udalostiach roku 1968 sú aj maďarskí reformní komunisti vylúčení zo strany a odsunutí na vedľajšiu koľaj. Zároveň však početná komunistická politická elita aj u nás hľadá spôsoby udržania sa pri moci po novembri 1989. Krátko po 17. novembri 1989 sa aj tzv. osemašesťdesiatnici — málopočetná skupina maďarských reformných komunistov vylúčených zo strany - domnievali, že nadišiel príhodný čas na politický návrat. Ich prvé pokusy o politickú angažovanosť neboli zamerané na zmenu režimu, ale sa viazali ku gorbačovským heslám „glasnosť“ a „perestrojka“, so zrejmým úmyslom vlastnej reintegrácie do štátostrany a znovunadobudnutia stratených pozícií. Napriek tomu, že protagonisti tejto „reformátorskej“ skupiny boli verejne známe osoby, revolučné udalosti vtedy už prekročili rámec ich reformno-komunistických cieľov a oni sa stali len ich vonkajšími pozorovateľmi. Napriek tomu sa aj roku 1989 opätovne zjavuje na verejnosti ten - korporatívny - model riešenia maďarskej otázky na Slovensku, ktorý bol prvý krát prezentovaný maďarskými reformnými komunistami roku 1968; jeden z členov vlády je zodpovedný za problematiku národnostných menšín, pričom slovenskí Maďari sa zapoja do politického systému krajiny združení v jednej strešnej organizácii, ku ktorej sa satelitnou formou pripoja tlač a všetky významnejšie maďarské menšinové kultúrne inštitúcie. Maďarská nezávislá demokratická opozícia na Slovensku pred rokom 1989 je ohraničená tiež len pomerne úzkym okruhom osôb. Spočiatku len niektorí spolupracovníci Výboru na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu - väčšinou študenti maďarskej národnosti, ktorí sa zúčastňovali školení organizovaných demokratickou opozíciou v Maďarsku - a členovia mladej generácie maďarských spisovateľov na Slovensku, združení v štátostranou zakázanej organizácii Iródia, vyznáva-
