Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Géza Hizsnyan: Madarské divadelnictvo na Slovensku
GÉZA HIZSNYAN MAĎARSKÉ DIVADELNÍCTVO NA SLOVENSKU Kľúčové slová: Jókaiho divadlo, Divadlo Thália, premiéry, divadelná kritika. Ak chceme načrtnúť vývoj maďarského divadelníctva na Slovensku v uplynulých 15 rokoch, azda si nezaškodí niekoľkými vetami pripomenúť trochu divadelnej histórie. Musíme spomenúť historický fakt, že v 16. až 18. storočí sa väčšina známych školských (či už katolíckych alebo protestantských) divadelných scén nachádzala na území dnešného Slovenska. Maďarské divadelníctvo bolo teda od dôb počiatku svojho formovania prítomné na tomto území a k niektorým miestam, nachádzajúcim sa na území dnešného Slovenska, sa viažu mnohé významné udalosti maďarskej divadelnej histórie. Divadelná spoločnosť Lászlóa Kelemena, ktorý je považovaný za zakladateľa profesionálneho maďarského divadelníctva, už od roku 1798 pravidelne hrávala v Lučenci. Košice patrili medzi prvé mestá, v ktorých pôsobil stály súbor (od roku 1828) a Košice boli aj prvým uhorským mestom, ktoré podporovalo súbor usadený na jeho území aj finančne. Tu sa konala (r. 1833) aj premiéra hry Bán Bánk, ktorá je dodnes považovaná za maďarskú národnú drámu. O vystúpeniach kočovných divadelných skupín v Komárne vieme od r. 1808 a spoločnosť Dávida Kilényiho, ktorá prišla do Komárna r. 1819 z Kecskemétu, kočovala po krajine od r. 1820 už pod názvom Komárňanská maďarská divadelná spoločnosť (práve ona odohrala prvé maďarsky hovorené divadelné predstavenie aj v Bratislave) a potom sa usadila v Komárne. Prehistória maďarského hovoreného divadla na Slovensku siaha teda pomerne hlboko do minulosti. Po vzniku Československej republiky reprezentujú maďarské profesionálne divadelníctvo súkromné súbory, ktoré okrem svojich stálych scén v Košiciach a v Bratislave pohostinský vystupujú na celom území obývanom maďarským obyvateľstvom. (Toto obdobie spracoval v monografii Magyar színjátszás és drámairodalom Csehszlovákiában [Maďarské divadelníctvo a dramatická literatúra v Československu] Miklós Kováts.) Po druhej svetovej vojne, roku 1950, vznikol maďarský odbor štátneho Dedinského divadla a potom, r. 1952 bolo založené Maďarské oblastné divadlo (Magyar Területi Színház — Matesz) so sídlom v Komárne, ako vôbec prvé samostatné štátne maďarské divadlo v Československu. Roku 1969 bolo v Košiciach založené Divadlo Thália (Thália Színpad), ako pobočka komárňanského Mateszu. Od roku 1969 mal teda Matesz dva súbory: v Komárne a v Košiciach, ktoré podliehali spoločnému riaditeľstvu. Pravda, socialistická „kultúrna politika“ vymedzila profilácii divadiel a možnostiam umeleckej tvorby iba všeobecne známy úzky rámec. Vedenie Mateszu však dostatočne nevyužilo ani tie možnosti, ktoré spomínaný úzky rámec poskytoval. S umelcami, ktorým išlo o náročnú umeleckú prácu, a ktorí sa o takúto prácu pokúsili aj v praxi, sa vedenie rýchlo rozlúčilo, alebo ich dostalo do nezvládnuteľných situácií a zobralo im chuť tvoriť. Čiastočne z dôvodov profesionálneho diletantizmu, čiastočne z túžby vyhovieť straníckym požiadavkám nasmerovali divadelnú loď do plytkých vôd nenáročnej zábavy a duchovnej prázdnoty. Maďarské profesionálne divadlo v Československu koncom osemdesiatych rokov teda verne odrážalo všeobecný stav agónie socialistického zriadenia.
