Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Gábor Hushegyi: Vytvarné umenie, fotografia a architektúra
460 Gábor Hushegyi javmi tohto prelomu boli premenovanie Východoslovenskej galérie v Košiciach na Galériu Júliusa Jakobyho (1991), otvorenie stálej expozície diela J. Jakobyho, alebo otvorenie Múzea Vojtecha [Bélu] Löffiera v Košiciach (1993). Bolo samozrejmou odbornou záležitosťou, že maďarskí umelci boli zaraďovaní a pozvaní na najvýznamnejšie stále a hodnotiace výstavy najprestížnejšej výstavnej inštitúcie krajiny Slovenskej národnej galérie, ako napr. 20. storočie, 60. roky, Umenie akcie 1965 - 1989, Slovenská vizuálna kultúra 1970 - 1985. Popri mnohých katalógoch sa celoživotným dielom týchto umelcov zaoberali aj monografie slovenských autorov, Leo Kohút spracoval dielo Františka Reichenthala (1998), Ján Abelovský zas tvorbu Júliusa Jakobyho (1994). Stále však absentuje syntetizujúce monografické hodnotenie maďarských výtvarníkov v Československu zo strany maďarských teoretikov a kritikov umenia. Možno práve z tohto dôvodu sú tieto výkony iba súčasťou slovenského umeleckého kánonu, a v prípade Maďarska je akceptovaná jedine tvorba Ilony Németh. Avšak nechýbajú maďarské štátne ocenenia pre jednotlivcov, ako Cena Mihálya Munkácsyho pre Honu Németh (2001) a Juraja Bartusza (2004). Maďarskí teoretici a kritici umenia, estetici doteraz poskytli iba fragmentárne výsledky svojich výskumov (štúdie, albumy, katalógy). Aj na základe týchto parciálnych výsledkov však môžeme tvrdiť, že obdobne ako u výtvarníkov, aj medzi teoretikmi prevláda nezmieriteľné bipoláme hodnotenie umenia, t. j. vzájomne sa vylučujúce, dva paralelné kánony maďarského umenia na Slovensku. Otvorený model dáva do kontextu celoživotné diela, i samotné diela s celosvetovým umením, druhý uplatňuje uzavretý model, ktorý sa dostáva do pasce autochtonity, a z odborného aspektu sa stáva irelevantným, a môže sa stať živnou pôdou pre vytváranie mýtov. 90-te roky sa stali rokmi inštalácie, neokonceptu, performancie a nových médií, k Bartuszovi a Rónaimu sa práve v tejto dekáde pripojila Ilona Németh, ktorá sa svojou prvou individuálnou výstavou Poznámky z labyrintu zo septembra 1990 stala jednou z určujúcich osobností novej umeleckej generácie na Slovensku. V nasledujúcich rokoch sa úspešne zúčastňovala na prestížnych kolektívnych výstavách, napr. v PGU v Žiline a na výročných výstavách SCCA. Autorka tvoriaca inštalácie, postfeministické diela, neskôr konfrontujúca verejné a súkromné, tvoriaca public artové práce stala sa vďaka nespočetným domácim a zahraničným individuálnym i kolektívnym výstavám laureátkou ceny Mladý slovenský výtvarník roka (udeľovanej nadáciou The Foundation for a Civil Society) za rok 1998, v roku 2001 už reprezentovala Slovensko na Benátskom bienále. Ilona Németh a Peter Rónai sa zúčastnili na niekoľkých významných medzinárodných kolektívnych výstavách. Rónai dosiahol nespočetné množstvo medzinárodných ocenení v oblasti videoplastík, videoperformancií, pri aplikovaní IT technológie vo výtvarnom umení, v oblasti postfotografie a neokonceptu, vďaka tomu vystavoval na spoločnej česko-slovenskej prezentácii v Mníchove (1992), v Aachene (1993) a v Karlsruhe (1993), dostal pozvanie na veľké medzinárodné prehliadky, ako boli Der Riss im Raum (1994) v Berlíne a Admission of Identity (1998) v Sheffielde. Ilona Németh zas vystavovala na Cross female (2000) v berlínskom Künstlerhaus Bethanien, na Sous les Ponts... (2001) v Casino Luxembourg, na Another World — Twelve Bedroom Stories (2002) v Kunstmuseum v Luzerne a na výstave Ideálne mesto v rámci 2. bienále vo Valencii (2003). Németh a Rónai reprezentovali spolu s ďalšími slovenskými výtvarníkmi Slovenskú republiku na kurátorských projektoch Aspekten & Positionen (1999) v Museum Modemen Kunst Stiftung Ludwig vo Viedni a na After the Wall (1999) v Moderna Museet v Stockholmé. Práve predstavení umelci, ako aj Bartusz, Csudái a Emőke Varga (laureátka výročnej ceny Mladý slovenský výtvarník roka, 1999) sa zúčastnili na kurátorskom projekte Slovenského pavilónu na Benátskom bienále v roku 1999. Do tejto
