Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Sándor Varga: Csemadok

Csemadok 435 prívržencov reforiem, takže mládežnícke klu­bom je dovolené usporadúvať svoje stretnutia v miestnostiach Csemadoku. Pre nedostatok iných legitímnych možností sa kluby stávajú súčasťou organizačnej štruktúry Csemadoku. Vyvrcholením tohto procesu je to, ked sú v júni 1968 vedúci klubov pozvaní na zasad­nutie Ústredného výboru Csemadoku, kde sa za ich podpory prívržencom reforiem podarí uskutočniť prelom. Zvolia nové celoštátne predsedníctvo a nového predsedu. Novým predsedom Csemadoku sa stáva šéfredaktor časopisu Irodalmi Szemle László Dobos. Roku 1968, v období Pražskej jari sa Cse­madok dostáva na vrchol svojho dovtedajšie­ho vývoja. Je neodškriepiteľným faktom, že za disciplinovanou organizačnou sieťou orga­nizácie a za jej ústredným vedením stáli tisíc­ky maďarských obyvateľov Slovenska, čo donútilo vedúcich činiteľov československých štátnych a straníckych orgánov, aby organizá­ciu prijali za rokovacieho partnera a brali vážne jej návrhy na riešenie národnostnej otázky. Podporu reformnému úsiliu začatému v januári vyjadril Ústredný výbor Csemadoku vo svojom vyhlásení prijatom 12. marca 1968, v ktorom zároveň sformuloval aj návrh na riešenie požiadaviek národnostných men­šín na princípe samosprávnosti. „Je potrebné vytvoriť také národnostné orgány a inštitúcie, ktoré sa ako súčasť celoštátnych orgánov budú v mene jednotlivých národností aktívne zúčastňovať na práci politických, ekonomic­kých a štátnych orgánov a v riešení problé­mov národností môžu realizovať ich vôľu na základe zásad samosprávy“ — píše sa vo vyhlásení Csemadoku. Text v ďalšej časti podrobnejšie popisuje jednotlivé kroky, ktoré by mali viesť k realizácii samosprávy. Po publikovaní tohto stanoviska spustila sloven­ská tlač voči Csemadoku ohováračskú kam­paň. Kancelárie organizácie dostávali denne desiatky anonymných listov a anonymných telefonátov plných nadávok, ktoré však vede­niu organizácie a členstvu nebránili pokračo­vať v boji za práva Maďarov, ba ešte svoje úsilie aj zvýšili. Kým sa však návrh ústavné­ho zákona upravujúci aj práva národností dostal do parlamentu, po invázii sovietskych vôjsk sa opätovne ustanovila diktatúra jednej strany. Túto situáciu slovenskí politici využi­li na to, aby ustanovenia vzťahujúce sa na právo národnostných menšín na sebaurčenie z textu návrhu zákona tesne pred jeho schvá­lením starostlivo odstránili. Po udalostiach 1968 a po sovietskej invá­zii sa aj v Csemadoku začala tzv. konsolidá­cia. Vo vedúcich orgánoch sa k moci opäť dostali osoby, ktoré odmietali reformy a postarali sa o odstránenie organizátorov a vodcov reformných snáh roku 1968 z vede­nia. Roku 1971 Csemadok potrestali za čin­nosť v období rokov 1968 - 1969 vylúčením z Národného frontu. Znamenalo to degradáciu organizácie. Mohla si síce udržať volené orgá­ny, ale nad jej činnosťou vykonávalo trvalý dohľad jedno z oddelení ministerstva kultúry. Finančné dotácie prislúchajúce podľa zákona jej síce neupreli, ale neustále ich znižovali. Predsedom organizácie sa v období 1971 - 1980 opäť stal Gyula Lô'rincz a potom bol predsedom až do roku 1991 stredoškolský profesor Zoltán Sidó, ktorý bol v tom čase členom pražského Federálneho zhromaždenia ako maďarský poslanec zo Slovenska. Začiatkom osemdesiatych rokov medzi členstvom Csemadoku čoraz viac narastala nespokojnosť kvôli pociťovanej diskriminácii maďarského obyvateľstva. Išlo hlavne o zlu­čovanie, resp. zánik niektorých škôl s vyučo­vacím jazykom maďarským, ale za diskrimi­načné považovali členovia aj to, že na podu­jatiach Csemadoku boli obmedzované až zakazované vystúpenia umelcov z Maďarska. Obmedzovaný bol aj dovoz kníh a tlačovín z Maďarska, k čomu sa pridali mnohé ďalšie opatrenia a zákazy, ktoré znemožnili, aby mohol Csemadok otvorene poukazovať na problémy maďarskej menšiny. Túto dusivú atmosféru pociťovalo aj ústredné vedenie organizácie, lebo roku 1984 jednomyseľne, otvorene vyjadrilo svoj odmietavý postoj k pripravovanému zákonu obmedzujúcemu vyu­čovanie v maďarskom jazyku v takej miere,

Next

/
Oldalképek
Tartalom