Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Sándor Varga: Csemadok
Csemadok 433 Maďari. Spočiatku preto nemohol ani počet členov organizácie rásť podľa očakávania. Po určitom čase však u novovznikajúcich organizácií úrady už neskúmali zloženie členstva. Históriu prvého desaťročia existencie Csemadoku poznačila doba, ktorá jeho činnosť vtesnala do veľmi úzkych rámcov. V súlade s vtedajšími požiadavkami sa aktivisti organizácie vo veľkom počte zapájali do procesu zakladania poľnohospodárskych družstiev kolchozníckeho typu, čo, ako vieme, neprebiehalo bez konfliktov. Členovia sa museli zapájať do budovateľských súťaží miest a obcí. Bez odplaty odpracovali niekoľko stoviek hodín. Aktivisti Csemadoku organizovali pre svojich členov prednášky typu ľudových univerzít, v ktorých sa venovali množstvu rôznych vecí — od základných otázok poľnohospodárskej výroby, cez kurzy varenia a pečenia až po kurzy ruštiny. Dnešnými očami sa to v mnohých ohľadoch zdá byť nezmyselné, ale vo vtedajších pomeroch sa mnohí Maďari týchto činností oduševnene zúčastňovali. Pri hodnotení ich postojov treba zohľadniť to, že títo ľudia po troch rokoch úplného bezprávia začali práve zapojením sa do tejto „úradne” povolenej činnosti pociťovať, že ich právo na život v Československu už nie je spochybňované. Vznikom Csemadoku totiž už mohli legitímne používať svoj jazyk aj na verejnosti. Základné organizácie mohli zakladať dramatické a tanečné skupiny, spevácke zbory. Organizovali pre ne vystúpenia, amatérske umelecké telesá mohli teda v rámci krajiny cestovať, stretávať sa navzájom, mohli si vymieňať myšlienky a názory. Csemadok sa v päťdesiatych rokoch stal stelesnením a zároveň i miestom slobodnejšieho, plnšieho života príslušníkov maďarskej menšiny. Ak teda sledujeme udalosti v kontinuite doby, môžeme pochopiť tých, ktorí v tých časoch žili a dnes spomínajú na prvé desaťročie pôsobenia Csemadoku s určitou nostalgiou a s príjemnými pocitmi. Hrá v tom úlohu pravdepodobne aj časový odstup a fakt, že dnešní pamätníci boli vtedy mladí. Je však potrebné skonštatovať, že Csemadok napriek úmyslu československých, resp. slovenských politických predstaviteľov, zohral veľmi dôležitú úlohu v zachovaní identity a vôbec udržania sa maďarského obyvateľstva na Slovensku. Organizácia temer od začiatku prispievala k prehĺbeniu vedomia spolupatričnosti Maďarov, čo sa v neskorších desaťročiach stalo dôležitým spoločenským faktorom. V priebehu ďalších rokov v radoch maďarského obyvateľstva postupne rástla nespokojnosť s praxou národnostnej politiky. Csemadok sa nevyhnutne stal fórom, na ktorom sa z času na čas reflektovala nespokojnosť Maďarov so svojím postavením na Slovensku. V bežnej politickej praxi sa totiž zreteľne ukázalo, že komunistická moc striktne odmieta vybudovanie menšinovej samosprávy, ba čo viac, považuje ju protikladnú vlastnej ideológii. Táto nevraživosť sprevádzala činnosť Csemadoku až do roku 1989. Otvorene hlásaná protimadarská politika, charakteristická pre obdobie bezprostredne po vojne sa síce postupne zmierňovala a nadobúdala jemnejšie formy, ale v skrytejšej podobe pôsobila naďalej. Krátko po svojom vzniku zakladá Csemadok ďalšie inštitúcie s úlohou zachovať a rozvíjať maďarskú kultúru. Roku 1951 začína vychádzať kultúrny a politický mesačník Fáklya (Fakľa), ktorý je od 1. januára 1957 nahradený týždenníkom A Hét [Týždeň], Tento časopis vychádza až do roku 1995, no najväčší úspech dosahuje v šesťdesiatych rokoch, keď jeho náklad presahuje aj 40 tisíc výtlačkov. V rokoch 1953 - 1955 Csemadok s veľkým úspechom prevádzkuje vlastný profesionálny folklórny tanečný súbor pod názvom Népes [Ľudový]. Pravdepodobne pre úspešnosť a popularitu sa súbor stáva tŕňom v oku bdelých politických činiteľov väčšinového národa: vedenie Csemadoku preto dostáva príkaz činnosť súboru ukončiť. V rokoch 1953 - 1956 pôsobilo pod kuratelou Csemadoku Maďarské knižné vydavateľstvo v Československu, ktoré však tiež na príkaz zhora organizácii odobrali a začlenili do istého slovenského vydavateľstva. Trend bola jasný a jednoznačný: vedúci predstavitelia slovenskej
