Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
József Liszka: Inštitucionálne zázemie vedy a vyskumu, vedecky život a vedecká literatúra
JÓZSEF LISZKA INŠTITUCIONÁLNE ZÁZEMIE VEDY A VÝSKUMU, VEDECKÝ ŽIVOT A VEDECKÁ LITERATÚRA Kľúčové slová: národopisná spoločnosť Maďarov v Československu (na Slovensku); Spoločenskovedná výskumná skupina Mercurius; Fórum inštitút pre výskum menšín; Bibliotheca Hungarica; Výskumné centrum európskej etnológie; Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska; Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku; Jazyková kancelária Gramma, vydávanie vedeckých kníh a tlače. V nasledujúcom texte budeme pod vedou, vedeckou učenosťou [tudományosság] v úzkom zmysle slova chápať len ten okruh disciplín, ktoré sa primárne viažu k problematike Maďarov na Slovensku, a ktoré sa kultivujú v inštitúciách viac-menej autonómneho charakteru, resp. je tu spoločenská požiadavka, aby sa kultivovali práve takýmto spôsobom. Z týchto dôvodov nemôžeme do takto definovaného rámca zaradiť tie väčšinou technické a prírodovedné smery, ktoré sa síce tiež môžu popýšiť niekoľkými významnými predstaviteľmi maďarskej národnosti, avšak disciplína ako celok je organickou súčasťou slovenského vedeckého života. Pred rokom 1989 sa (maďarská) vedecká učenosť na Slovensku vytvárala spravidla v podobe výsledkov individuálneho snaženia, nezávisle od štruktúr existujúcich štátnych inštitúcií, nanajvýš v čiastočnej a voľnej väzbe na ne. Pokusov o inštitucionalizáciu maďarského spoločenskovedného výskumu v Československu (na Slovensku) však bolo niekoľko. Najznámejšou takouto iniciatívou bolo založenie Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti v Československu (známejšej pod názvom Masarykova akadémia) roku 1931. S touto iniciatívou je spojené aj zhromaždenie maďarskej univerzitnej mládeže, ktoré sa uskutočnilo 15. novembra 1931 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pri tejto príležitosti organizátori (väčšinou predstavitelia hnutia Sarló [Kosák]) vydali aj memorandum o tom, koľko vedeckých prác v členení podľa vedných disciplín by bolo potrebné vypracovať, aby sa položili seriózne základy „maďarskej vedeckej učenosti“ v Československu (Duka Zólyomi [red.] 1931). Po druhej svetovej vojne založenie aspoň čiastočne samostatnej maďarskej vedeckej inštitúcie dlho neprichádzalo ani do úvahy. Roku 1968 síce odborná komisia, vytvorená pri Ústrednom výbore Csemadoku, vypracovala návrh „na vybudovanie národnostného vedeckého ústavu v Československu“, avšak návrh nebolo možné zrealizovať. V plánovanom vedeckom ústave sa počítalo s vytvorením šiestich oddelení (jazykovedného, literárneho, historického, sociologického, psychologického, etnografického). Ústav mal patriť pod Slovenskú akadémiu vied ako samostatný ústav „z hľadiska rozpočtu aj personálneho zloženia“ {Hét, 1968, 13, č. 31, s. 9 - 11). Roku 1977 usporiadal časopis Irodalmi Szemle na svojich stránkach pod názvom Národnosť a veda anketu o obsahu pojmu maďarská veda na Slovensku, o jej význame, postavení a úlohách. O možnostiach vedy, ktorá sa realizuje v menšinových podmienkach, sa najpesimistickejšie vyjadroval László Mészáros. Podľa neho „maďarská veda na Slovensku neexistuje“ a aj „o menšinovej maďarskej tvorivej vedeckej činnosti môžeme hovoriť len s výhradami“. K naplneniu takejto ašpirácie predovšetkým chýba nevyhnutný
